Výskum vedcov z UCLA odhaľuje, že vlky boli domestikované európskymi lovcami-zberačmi pred viac ako 18 000 rokmi, čím postupne z nich stali dnešní domáci miláčikovia.
Profesor Robert Wayne, hlavný autor štúdie a expert na ekológiu a evolučnú biológiu na UCLA, uviedol, že analýza DNA starodávnych európskych vlkov ukázala ich priamu genetickú súvislosť s dnešnými domácimi psami. Týmto sa genetické záznamy zhodujú s archeologickými nálezmi, ktoré potvrdzujú, že najstaršie známe psy pochádzajú práve z Európy.
V predchádzajúcom výskume, prezentovanom na konferencii Biology of Genomes v New Yorku, Wayne a jeho tím porovnali kompletné jadrové genómy troch súčasných plemien vlkov (z Blízkeho východu, Východnej Ázie a Európy), dvoch starodávnych plemien psov a jedného psa plemena boxer. Zistili, že žiadna z týchto vlčích populácií nebola geneticky najbližšia k domácim psom.
V rámci nedávnej štúdie vedci skúmali 10 starovekých „vlčích“ a 8 „psích“ zvierat, väčšinou z Európy, ktoré boli staré viac 1 000 rokov. Analyzovaním ich mitochondriálnej DNA, ktorá sa v starovekých pozostatkoch hojne zachovala, dospeli k záveru, že domáci psy sú geneticky bližšie k starodávnym európskym vlkom alebo psom, než k súčasným vlkom z iných častí sveta.
„Všetky tieto zvieratá boli staršie ako 1 000 rokov, väčšina z nich bola stará tisíce rokov a dve mali viac ako 30 000 rokov.“, hovoria výskumníci, ktorí prišli s analýzou.
Tieto starodávne mitochondriálnej DNA porovnávali s modernými mitochondriálnymi genómami 77 domácich psov, 49 vlkov a štyroch kojotov.
Vlk nám najprv slúžil na lov veľkej zery
Wayne vysvetľuje, že domestikácia dravých vlkov pravdepodobne prebehla medzi starovekými lovcami-zberačmi, a nie v súvislosti s rozvojom usadenej, poľnohospodárskej spoločnosti. Toto tvrdenie podporuje aj myšlienka, že vlky začali sledovať migračné vzory týchto skorých ľudských skupín, čím sa vzdiali od svojho teritoriálneho správania a menej sa krížili s miestnymi vlkmi.
„Vlk je prvý domestikovaný druh a jediný veľký mäsožravec, ktorý bol kedy domestikovaný,“ povedal Wayne. „Vždy sa mi to zdalo zvláštne. Iné voľne žijúce druhy boli domestikované v súvislosti s rozvojom poľnohospodárstva a potom potrebovali existovať v tesnej blízkosti ľudí.“, dopĺňa.
Vedci z UCLA takisto uvádzajú, že existovali odlišné populácie vlkov pred desaťtisícami rokov, z ktorých jeden typ, tzv. megafaunálny vlk, sa živil lovom veľkých zvierat ako sú kone, bizóny a možno aj mladé mamuty. Domestikovaný pes mohol vzniknúť práve z takéhoto typu vlka.
V predchádzajúcom výskume, publikovanom v roku 2010 v časopise Nature, Wayne a jeho kolegovia naznačovali, že psy majú viac genetických podobností so súčasnými sivými vlkmi z Blízkeho východu, čo naznačovalo možný pôvod psov v tejto oblasti. Avšak nové genetické údaje ho presvedčili o opaku.
Wayne považuje tieto nové zistenia za veľmi vzrušujúce a domnieva sa, že môžu výrazne prispieť k lepšiemu pochopeniu domestikácie vlkov a vzniku psov, ako aj ich významného vplyvu na ľudskú spoločnosť.
Kedy sme domestikovali mačky?
Mimochodom, mačky s nami začali žiť o niečo neskôr a to konkrétne okolo 10-tisíc rokov dozadu, kedy sme ako spoločnosť, začali vo veľkom prechádzať na usadlí spôsob života. Stalo sa tak v Úrodnom polmesiaci, oblastiach Blízkeho východu okolo riek Tigris a Eufrat, kde sme ako ľudia urobili prvý prechod z lovcov a zberačov na farmárov.
