Nie je ničím výnimočným, keď svojmu partnerovi prejavíme náklonnosť bozkom. No kedy tento zvyk vznikol? Vedci z UNIVERSITY OF COPENHAGEN zistili, že táto činnosť je nám typická oveľa skôr, než sa predpokladalo. Doposiaľ sa predpokladalo, že tento zvyk vznikol približne 3 500 dozadu v konkrétnej geografickej oblasti, v južnej Ázii, odkiaľ sa rozšíril ďalej do sveta.
Ale podľa Dr Troels Pank Arbøll a Dr Sophie Lund Rasmussen, tento zvyk vznikol dávno predtým. Podarilo sa im preskúmať kvantum písomných zdrojov, ktoré pochádzajú z najstarších mezopotámskych spoločností, pomocou čoho zistili, že zvyk bozkávania je oveľa starší, než sme si doposiaľ mysleli.
Bozkávali sme sa minimálne o 1 000 rokov skôr
Podľa zistení vedcov, ľudia sa bozkávali na Blízkom východe už pred 4 500 rokmi. V tejto dobe išlo o dobre zavedenú prax, čo znamená, že história bozkávania je ešte o niečo staršia.
„V starovekej Mezopotámii, čo je názov pre rané ľudské kultúry, ktoré existovali medzi riekami Eufrat a Tigris v dnešnom Iraku a Sýrii, ľudia písali klinovým písmom na hlinené tabuľky. Dodnes sa zachovalo mnoho tisíc týchto hlinených tabuliek a obsahujú jasné príklady toho, že bozkávanie bolo v staroveku považované za súčasť romantickej intimity, rovnako ako bozkávanie mohlo byť súčasťou priateľstva a rodinných vzťahov,“ prezrádza Dr Troels Pank Arbøll. , odborník na históriu. Ďalej dopĺňa: „Preto by sa bozkávanie nemalo považovať za zvyk, ktorý pochádza výlučne z jedného regiónu a odtiaľ sa rozšíril, ale skôr sa zdá, že bol praktizovaný vo viacerých starovekých kultúrach počas niekoľkých tisícročí.“
Bozkávanie môže mať oveľa dlhšiu históriu
Dnes vieme, že opice patria medzi našich najbližších vzdialených príbuzných. No naša evolučná cesta sa rozdelila približne 6 až 7 miliónov rokov dozadu. Pre tieto zvieratá je rovnako typické bozkávanie. To znamená, že história bozkávania je pravdepodobne oveľa bohatšou a dlhšou, než si myslíme.
Dr Sophie Lund Rasmussen uviedla:
„Výskum bonobov a šimpanzov, najbližších žijúcich príbuzných ľudí, v skutočnosti ukázal, že oba druhy sa bozkávajú, čo môže naznačovať, že bozkávanie je u ľudí základným správaním, čo vysvetľuje, prečo ho možno nájsť v rôznych kultúrach.“
Bozkávanie ako prenášač chorôb
Vedci hovoria, že bozkávania nezohralo dôležitú úlohu len pri vyjadrovaní citov druhej osobe, ale išlo (a zároveň aj stále ide), o potenciálneho prenáša chorôb.
„Okrem dôležitosti pre sociálne a sexuálne správanie môže bozkávanie zohrať neúmyselnú úlohu pri prenose mikroorganizmov, čo môže spôsobiť šírenie vírusov medzi ľuďmi.“, uvádzajú vo svojej práci vedci.
Výskumníci pripúšťajú, že v historických prameňoch sa možno dočítať o rôznych chorobách, ktoré pripomínajú dnešné choroby, ako je napríklad herpes, o ktorom vieme, že sa prenáša hlavne bozkávaním.
„Existuje značný súbor lekárskych textov z Mezopotámie, z ktorých niektoré uvádzajú chorobu so symptómami pripomínajúcimi vírus herpes simplex 1,“ poznamenáva doktor Arbøll.
No ďalej dopĺňajú, že tento fenomén je potrebné ďalej skúmať a starodávne texty treba brať s určitým nadhľadom. Preto hovoria, že nie je úplne isté, že bozkávania možno považovať za náhly biologický spúšťač šírenia konkrétnych patogénov. No určite mohlo k tomu dopomôcť.
