Aufseherin bol titul pre strážkyňu v nacistických koncentračných táboroch, ktoré slúžili ako miesta utrpenia, hrôzy a smrti pre nespočetné množstvo nevinných ľudí. Z 50 000 dozorcov, ktorí pôsobili v týchto táboroch, bolo približne 5 000 žien. Prvé dozorkyne prišli do táborov ako Osvienčim a Majdanek v roku 1942. O rok neskôr začali nacisti povolávať ženy do armády kvôli nedostatku mužských strážcov, informuje web Wikipedia.org.
Dozorkyne boli vo všeobecnosti z nižšej až strednej triedy a mali obmedzené pracovné skúsenosti. Ich profesionálna minulosť sa pohybovala od bývalých kaderníčok až po operné speváčky či učiteľky na dôchodku. Dobrovoľníčky sa získavali prostredníctvom inzerátov v nemeckých novinách, kde žiadali ženy, aby prejavili vernosť k Ríši.
Krutosť ženských dozorkýň je zarážajúca
Jednou z temných a znepokojujúcich kapitol v dejinách ľudstva bola éra nacizmu v 20. storočí, kedy tisíce nevinných ľudí padli za obeť neľudským zločinom. Jedným z najhanebnejších prípadov je príbeh Hermine Braunsteinerová, strážkyne v koncentračných táboroch Ravensbrück a Majdanek, približuje Wikipedia.
Predtým, ako sa stala dozorkyňou v koncentračnom tábore, tak jej snom bolo stať sa sestričkou, no tohto sna sa musela vzdať z dôvodu nedostatku financií. Neskôr musela pomáhať otcovi, no ten bohužiaľ zomrel na rakovinu a matka jej odmietla platiť anuitu, vysvetľuje YouTube kanál World History. Stala sa následne jedinou živiteľkou rodiny. Neskôr odišla do Holandska, aby si našla prácu. No už po pár mesiacoch sa vrátila do Rakúska, do Viedne. V čase, kedy Hitler anektoval Rakúsko, pracovala ako domáca pani v rodine Američanov. Neskôr pracovala aj v pekárstve či továrni na výrobu zbraní. No už v máji 1939 nastúpila ako dozorkyňa v Ravesbrücku.
Hermine Braunsteinerová sa narodila 16. júla 1919 v Rakúsku. V období druhej svetovej vojny sa zapojila do nacistického režimu a aktívne sa podieľala na hrôzach v koncentračných táboroch. Bola označovaná väzňami Majdanku ako Kobyla kvôli jej krutej povesti, ktorá ju sprevádzala. Podľa svedectiev väzňov v táboroch Majdanek a Ravensbrück sa Braunsteinerová podieľala na vraždách viac ako tisíc ľudí, zneužívala svoju moc a bezcitne mrzačila väzňov. Bolo o nej známe, že bije väzňov na smrť, za vlasy ťahajúc malé deti hádzala na nákladné autá, ktoré ich potom prepravovali do plynových komôr, trýznila mnohých mladých väzňov, predovšetkým ženy a šliapala po starších väzňoch, až kým nezomreli, využívajúc na to svoje topánky.
Spravodlivému trestu sa jej sčasti podarilo vyhnúť
Po konci vojny sa Braunsteinerová dostala do Spojených štátov, kam sa jej podarilo utiecť pred spravodlivosťou. Všetko sa však zmenilo, keď v roku 1981 bola vydaná zo Spojených štátov do Západného Nemecka, aby čelila súdnemu procesu. Stala sa zároveň aj prvou Američankou, ktorá bola vydaná do Nemecka, aby čelila následkom toho, čo počas vojny robila. Odsúdená bola za spoluúčasť na vražde viac ako tisíc ľudí dostala doživotný trest od Okresného súdu v Düsseldorfe, no už v roku 1996 bola prepustená z väzenia po strate nohy kvôli cukrovke.
Dňa 19. apríla 1999 Hermine Braunsteinerová zomrela vo veku 79 rokov a týmto skončil život jednej z najohavnejších nacistických dozorkýň. Jej činy zostávajú ako varovanie pred temnotou, ktorú môže ľudská bezcitnosť zapríčiniť a dôrazne nás nabádajú, aby sme si pamätali na tieto udalosti a poučili sa z histórie, aby sa už takéto hrozné udalosti nikdy nezopakovali.
