Psy sú nám vo viacerých smeroch podobné. Napríklad, rovnako ako ľudia, aj psy prejavujú známky podráždenia počas neznesiteľné horúcich dní. No to nie je jediná podobnosť, ktorú zdieľame. Psy prežívajú aj pubertu rovnako ako mládež. A zdá sa, že zďaleka nejde o poslednú podobnosť, ktorú spolu máme.
Podľa novej štúdie z North Carolina State University je možné u psov pozorovať jeden zo znakov nástupu demencie, ktorý možno vidieť aj u ľudí. Ide konkrétne o rýchlosť chôdze, ktorá u nás klesá, ak máme nábeh na demenciu. To isté sa podľa všetkého deje aj u psov. Výskumníci hovoria, že meranie rýchlosti chôdze u seniorových psov by mohlo byť jednoduchým spôsobom monitorovania ich zdravia a dokumentovania poklesu ich neurologickej funkcie s postupujúcim vekom.
„Rýchlosť chôdze u ľudí je úzko spojená s kognitívnym úpadkom,“ hovoria Natasha Olby, Dr. Kady M. Gjessing a Rahna M. Davidson „Predpokladali sme, že to isté môže platiť aj pre psy.“, ďalej dopĺňajú.
Olby a jej kolegovia merali rýchlosť chôdze 46 dospelých psov a 49 seniorných psov, ktorí slúžili ako kontrolná skupina. Dospelým psom sa merala iba rýchlosť chôdze, zatiaľ čo seniori podstúpili ďalšie kognitívne testy a ich majitelia vyplnili dotazník na hodnotenie kognitívnych schopností nazvaný CADES. Vyšší skóre v CADES dotazníku naznačuje vážnejší kognitívny úpadok. Inými slovami, nástup demencie.
Seniori boli rozdelení do skupín na základe skóre z CADES dotazníku a kognitívnych testov. Jednotlivá rýchlosť chôdze sa merala najprv tak, že sa psy viedli na vodítku cez päťmetrovú vzdialenosť a potom sa im ponúkla odmena na rovnakej vzdialenosti, keď boli zavolaní, aby si ju na voľno priniesli. Inými slovami, raz išli na vodítku a raz bez neho.
„Problémom pri meraní rýchlosti chôdze je, že psy majú tendenciu prispôsobiť sa rýchlosti svojho sprievodcu, keď sú na vodítku. Preto sme merali rýchlosť na vodítku aj na voľno, aby sme zistili, ktoré meranie je najužitočnejšie,“ hovorí Olby.
Vedci zistili, že zatiaľ čo pri chôdzi na vodítku pes často prispôsoboval rýchlosť chôdze, tak tak na voľno tomu tak nebolo.
Výskumníci zistili, že psy, ktoré sa nachádzajú v posledných 25% svojej predpokladanej dĺžky života, sa pohybujú pomalšie ako dospelé psy. Podobne je to aj u ľudí.
„Podobne ako u ľudí je naša rýchlosť chôdze pomerne stabilná po väčšinu nášho života, až sa začne znižovať, keď vstúpime do poslednej štvrtiny alebo tak niečo nášho života,“ hovorí Olby.
Psy, ktoré sa pohybovali pomalšie, než je normálne, vykazovali menšiu kogníciu
Seniorné psy, ktoré sa pohybovali pomalšie, než je bežné, vykazovali vážnejší kognitívny úpadok na základe dotazníkov vyplnených majiteľmi a tiež sa im darilo horšie vo vykonávaní kognitívnych testov.
Výskumníci ďalej odhalili, že bolesť kĺbov sa zdá nesúvisi s rýchlosťou chôdze, aj keď pripomínajú, že program nezahŕňal psov s vážnou osteoartritídou. V budúcej práci sa chcú tejto otázke venovať ale podrobnejšie.
„Keď sa pozrieme na funkčné starnutie, dve najdôležitejšie prediktory morbidity sú pohyblivosť a kognícia,“ hovorí Olby. „Pohyblivosť sa veľmi spolieha na senzorické vstupy, centrálny spracovateľský systém a motorický výstup – inými slovami, nervový systém. Preto sú pohyblivosť a kognícia veľmi prepojené. Keď máte obmedzenú pohyblivosť, množstvo vstupov vášho nervového systému je tiež znížené. Nie je prekvapujúce, že rýchlosť chôdze a demencia sú korelované.“
Podľa Olby je najzaujímavejším aspektom tejto štúdie nielen to, že ukazuje, že rýchlosť chôdze koreluje s demenciou u psov, podobne ako u ľudí, ale aj jednoduchosť testovacej metódy, ktorú použili. Test, ktorý závisí od motivácie pre jedlo a pokrýva krátku vzdialenosť, by mohol byť jednoduchým screeningovým nástrojom pre veterinárov pri hodnotení starších pacientov.
