V prostredí moderného pracovného sveta, kde výkonnosť a pohoda zamestnancov sú často kľúčovými indikátormi úspechu, môže mať negatívne vedenie hlboký dopad na celkovú atmosféru a výkon v podniku. Predstavte si situáciu, kde šéf nielenže kritizuje svojich podriadených a berie si zásluhy za ich prácu, ale k tomu všetkému pridáva aj krik a agresívne správanie. Aj keď tieto prípady nemusia byť tak časté, tak to môže vážny vplyv na pohodu a výkonnosť zamestnancov. Hoci výskum v tejto oblasti trvá už mnoho rokov, presné mechanizmy, prostredníctvom ktorých zlé vedenie ovplyvňuje výkony zamestnancov, zostávajú predmetom záujmu vedcov dodnes.
V novej štúdii medzinárodný výskumný tím na čele so Stevens Institute of Technology a University of Illinois Chicago prináša nové vysvetlenia kognitívnych faktorov, ktoré spôsobujú, že zlé vedenie degraduje výkon zamestnancov a pomáha objasniť, prečo sú niektorí zamestnanci viac náchylní na negatívny dopad zlých šéfov než iní.
„Našťastie, takéto vedenie nie je príliš bežné, ale keď už k nemu dôjde, zamestnanci sú oveľa menej ochotní prevziať iniciatívu a pracovať na zlepšení podnikových praktík,“ hovorí Howie Xu, autor štúdie. „Chceli sme pochopiť kognitívne faktory za týmto efektom – a zistiť, ako môžu spoločnosti ochrániť svojich zamestnancov pred negatívnym vplyvom zlých šéfov.“, doĺňa.
Ako vplýva zlé vedenie na výkon zamestnancov?
Xuov tím zisťoval názory zamestnancov a nadriadených z 42 rôznych juhokórejských spoločností, aby preskúmali spôsoby, akými zlé vedenie ovplyvňuje správanie zamestnancov v oblasti „taking-charge“ – teda preberania zodpovednosti a iniciatívy. Respondenti boli následne kategorizovaní podľa toho, či aktívne hľadajú príležitosti na povýšenie a postup, alebo zaujímajú viac preventívny prístup, ktorý prioritizuje bezpečnosť a istotu pracovného miesta.
„Teoretizovali sme, že obe túžby – získanie odmien (povýšenia, bonusy) a vyhnutie sa trestom (zachovanie pracovnej istoty) – by mali formovať spôsob, akým zamestnanci reagujú na zlých šéfov,“ vysvetľuje Xu.
Vedci predpokladali, že tí, ktorí bažia po odmene, budú aj naďalej aktívni, hoci im ich šéf hádže polená pod nohy. Na opačnej strane, tí, ktorí majú tendenciu viac sa báť o zamestnanie, tak sa ešte viac stiahnu. No výsledky štúdie ukázali niečo iné. Zatiaľ čo pri zamestnancoch, ktorí sa boja o prácu, zmeny správania boli minimálne, tak v prípade iniciatívnych zamestnancov, došlo k drastickej zmene správanie. Zamestnanci orientovaní na postup a odmeny majú po zážitku so zlým šéfom tendenciu „stiahnuť sa do škrupiny“ a znížiť svoju aktivitu v oblasti taking-charge. Inými slovami, stávajú sa viac pasívnymi.
„Toto je veľmi prekvapujúce zistenie,“ hovorí Xu. „Našli sme jasné dôkazy, že signály od zlého vedenia sú oveľa výraznejšie pre zamestnancov, ktorým záleží na postupe, než pre tých, ktorým záleží na istote.“
Xu hovorí, že jedno z možných vysvetlení je, že ambiciózni zamestnanci môžu vnímať zlého šéfa ako priameho kontrolóra toho, či dostanú bonusy alebo príležitosti na povýšenie. Naopak, zlí šéfovia môžu mať menšiu priamu kontrolu nad rozhodnutiami o prepustení, ktoré si často vyžadujú schválenie tímom ľudských zdrojov alebo vyšším manažérom.
Toto je dôležité zistenie, pretože naznačuje, že organizácie, ktoré sa snažia zmierniť dopad zlého vedenia, by sa mali zamerať na posilnenie zamestnancov a na to, aby sa cítili cenení a oceňovaní, namiesto toho, aby iba potláčali zlé správanie šéfov.
