Kým ľud bojuje s chudobou, on prebýva v 5 hviezdičkových hoteloch a svoj luxus propaguje na sociálnych sieťach. Krajine vraj pomáha už len tým, že sa vozí v prvej triede. Ide o nevlastného syna generála Paula Malonga v Južnom Sudáne.
Paul Malong je podľa OSN zodpovedný za masové vraždy, znásilnenia a využívanie detských vojakov. Je šéfom vojenských jednotiek v Južnom Sudáne, ktorý už dva roky vedie krvavú občiansku vojnu. Jeho nevlastný syn Lawrence Lual Malong Yor Junior sa v prostredí internetu prezentuje najlepšie ako vie. Chodí v drahých farebných oblekoch, posedáva v jacuzzi a fotí si luxusné večere. V krajine pritom v zákulisí zúri občianska vojna, ktorá si vyžiadala už 300 000 obetí, 2,3 milióna vysťahovaných ľudí a 5,1 milióna tých, ktorí potrebujú okamžitú pomoc a jedlo.
Aj napriek verejnej kritike chce len pomáhať
Lawrence, ktorý má len 28 rokov tvrdí, že sa snaží svojej krajine pomôcť. Fotky sú podľa neho inšpiráciou pre mladých, aby sa vyhli násiliu a v živote cielili vyššie.
„To, čo chcem je len pomáhať ľuďom. Keďže som mladý, môžem na to využívať aj Facebook.“
Jeho práca, ktorá mu umožňuje cestovať po svete a pravdepodobne aj viesť takýto život, vraj nemá nič spoločné s pozíciou jeho nevlastného otca a blízkeho priateľstva s prezidentom. „Som obyčajný podnikateľ a meno Malong k tomu nezneužívam. Tieto možnosti mám aj vďaka tomu, že so mnou v Južnom Sudáne o ne nikto nesúperí.“ V podnikaní pritom nemá žiadnu minulosť či získaný titul, aj napriek tomu je dnes vo funkcii, ktorou sa snaží prilákať investorov na ťaženie surovín práve v ich krajine. Dôveruje mu v tom aj samotná vláda.
„Vravím, že môžete byť ako ja. Keby každý položil zbraň a modlil sa k Bohu, otvoria sa mu dvere.“
Často ho môžeme vidieť vo farebných oblekoch, pretože podľa jeho slov, ak chcete v Afrike niečo dosiahnuť, musíte pôsobiť na úrovni. Podobným spôsobom argumentuje aj lietanie prvou triedou, investori by sa s ním inak vraj ani nebavili. Sám seba nazýva mladým magnátom a na fotografiách často zachytáva sám seba ako premýšľa o rozvoji svojho národa a vytváraní nových pracovných miest. Mladým chce zobrazovaním luxusného a bohatého života otvoriť oči.
„Ani ja nie som spokojný s tým, že generál zabíja ľudí. Viem, čo život znamená. Ak by bol mojím skutočným otcom povedal by som mu to, no nie je a musím ho rešpektovať. Nemôžem mu to povedať.“