Zubné lekárstvo má hlboké korene v histórii, ktorá siaha až do starovekého Ríma. Prvotnými pokrokmi v tejto oblasti mohol byť vplyv gréckeho lekára menom Archagathus, ktorý pravdepodobne pricestoval do Ríma so svojimi znalosťami a zmenil podobu zubného lekárstva v tom období. Téme sa bližšie venovala Wikipedia.org.
Zubné lekárstvo v starovekom Ríme sa líšilo od modernej stomatológie, ktorú poznáme dnes. Rímski lekári a chirurgovia mali obmedzené znalosti o zuboch a ústnej hygiene v porovnaní s modernou medicínou. Napriek tomu mali niektoré metódy na liečbu zubných problémov a na udržiavanie ústnej hygieny.
Staroveké rímske ústne chirurgické nástroje zahŕňali zubné vŕtačky, dláta, kostné páky, kliešte na zuby a pahýle. Tieto nástroje, spolu s používaním narkotík počas zubnej chirurgie, slúžili na liečbu stavov, ako bola bolesť či extrakcia zubov. Vtedy sa v Ríme verilo, že príčinou týchto stavov, ktoré vyžadovali takúto liečbu, bol takzvaný zubný červ. Myšlienka zubného červa, ktorý bol považovaný za príčinu zubného kazu, paradentózy a bolesti zubov, bola kedysi hlboko zakorenenou vierou. Tieto červy boli predstavovaní ako paraziti, ktorí sa živili zubami a spôsobovali kazy a paradentózu. Avšak v dnešnej dobe je táto teória samozrejme považovaná za zastaranú a nahradili ju vedeckejšie vysvetlenia.
Pokrok v zubnom lekárstve prišiel od gréckeho lekára
V čase, keď medicína v Ríme nebola ešte rozvinutá a väčšina obyvateľov sa spoliehala skôr na domáce lieky než na profesionálne vyškolených lekárov, grécky lekár Archagathus predstavil Rimanom zubnú medicínsku profesiu.
Okrem toho existujú aj ďalšie dôkazy, ktoré poukazujú na vývoj zubného lekárstva v Ríme. Dvanásť tabuliek, ktoré tvorí súbor právnych predpisov rímskeho práva, spomína zuby zdobené zlatom, čo naznačuje, že zubné lekárstvo bolo v tej dobe už rozvinuté. Okrem toho sa našli archeologické nálezy protetických materiálov určených na liečbu ochorení zubov a ústnej dutiny v rímskych mestách, ako je Teano. Napriek týmto dôkazom však historici a archeológovia nekonajú jednoznačne v tejto záležitosti.
Zubné mostíky či bielenie zubov nesmeli v starovekej zubnej medicíne chýbať
Zubné mostíky a korunky boli vyvinuté v starovekom Ríme v roku 500 pred Kristom. Etruskovia, ktorí boli zruční remeselníci, vyvinuli prvý skutočný zubný mostík, pričom rímske zubné mostíky boli často vyrábané z kostí alebo slonoviny a počas Rímskej republiky boli veľmi žiadané. Okrem toho používali starovekí rímski zubári zubné implantáty vyrobené zo zlata. Okrem iného na základe lekárskych spisov starí Rimania tiež vedeli, že vypadávanie zubov môže nastať v dôsledku ochorenia ďasien alebo slabosti koreňov.
Kozmetická stomatológia mala takisto v starovekom Ríme svoje miesto. Starovekí Rimania si napríklad bielili zuby pomocou zubnej pasty vyrobenej z ľudského moču a kozieho mlieka. Čistiace vlastnosti pochádzajú z amoniaku moču.
Celkovo vzaté, zubné lekárstvo v starovekom Ríme malo hlboké historické korene a hoci existuje množstvo dôkazov o jeho existencii, niektoré otázky a legendy zostávajú nevysvetlené. Jeho vývoj a vplyv na medicínu však nepochybne prispeli k rozvoju lekárskeho odboru, ktorý poznáme dnes.
