Dnes vieme, ako vznikajú hviezdy. Ide o pomerne zložitý proces, ktorý môže trvať aj milióny rokov. Všetko to začína tým, že prach, plyn a molekulárne látky sa vďaka gravitácii začnú zmršťovať do jednotnej hmoty, až nakoniec vznikne protohviezda. Keď tento objekt pritiahne ďalší materiál a dosiahne správnu teplotu, tak sa začne reakcia nazývaná ako jadrová fúzia. Následne môžeme hovoriť o tom, že vznikla hviezda. Môže sa ale z hviezdy stať planéta?
Môže sa hviezda zmeniť na planétu?
Pre mnohých z nás je nepredstaviteľné, aby sa hviezda neskôr zmenila na planétu, ale krátka odpoveď znie, áno môže sa! No treba objektívne povedať, že tento proces je typický len pre konkrétny typ hviezdy, ktorým je hnedý trpaslík. Mnoho astronómov ale tento typ hviezdy pre jej špecifické vlastnosti nepovažujú za hviezdu. Dôvodom je, že nemajú dostatočnú hmotnosť na to, aby zapálili jadrovú fúziu obyčajného vodíka, vysvetľuje portá univerzity wtamu.edu
Hnedý trpaslík je pomerne zvláštny objekt, aký možno vo vesmíre nájsť. Dôvodom je, že býva približne 13x hmotnejší ako bežné planéty typu Jupitera a približne o 80x ľahší, ako sú najmenšie hviezdy. Tento typ objektu sa taktiež často nachádza v strede slnečnej sústavy rovnako ako hviezdy.
Ďalej treba uviesť, že hoci hnedý trpaslík nemá dostatočný vnútorný gravitačný tlak na zapálenie jadrovej fúzie bežného vodíka, tak má dostatočný tlak na zapálenie jadrovej fúzie ťažkého vodíka (deutéria).
„Na začiatku života hnedého trpaslíka jadrová fúzia ťažkého vodíka uvoľňuje veľké množstvo svetla a tepla. Výsledkom je, že mladý hnedý trpaslík žiari ako bežná hviezda.“, vysvetľuje Dr. Christopher S. Baird.
Napriek tomu, že začína život ako hviezda, hnedý trpaslík rýchlo spotrebuje svoj ťažký vodík, stmavne, ochladí sa a zvyšok života strávi ako planéta.
„Výsledkom je, že hnedý trpaslík krátko po začiatku svojho života prestane vyžarovať svetlo a teplo. Potom sa neustále ochladzuje a stmieva, až sa správa viac ako planéta, ako je Jupiter. Napriek tomu, že typický hnedý trpaslík zostáva umiestnený v strede slnečnej sústavy ako bežná hviezda – zvyšok života strávi tým, že vyzerá a pôsobí ako planéta. V takejto slnečnej sústave je konečným výsledkom súbor planét obiehajúcich okolo veľkej centrálnej planéty bez hviezdy,..“
Od roku 2018 sa astronómom podarilo objaviť viac ako 3-tisíc hnedých trpaslíkov. Mohlo by sa zdať, že ide o pomerne vzácny objekt, no nie je tomu tak. Hnedý trpaslík je oveľa častejší, než si myslíte, hoci sa ťažko hľadá. Vedci odhadujú, že v našej galaxii je približne toľko hnedých trpaslíkov, koľko je aj bežných hviezd.
