Robert Oppenheimer, často označovaný ako otec atómovej bomby, sa narodil v roku 1904 v New Yorku a zomrel v roku 1967. Jeho významný prínos k vedeckému svetu a jeho rola v projekte Manhattan počas druhej svetovej vojny ho urobili ikonou v oblasti jadrovej fyziky, píše web Wikipedia.org.
Oppenheimerova akademická kariéra bola pozoruhodná. V roku 1925 získal bakalársky titul z chémie na Harvardskej univerzite a o dva roky neskôr, v roku 1927, dosiahol doktorát z fyziky na univerzite v Göttingene v Nemecku, kde študoval pod vedením Maxa Borna. Následne prijal pozíciu na katedre fyziky na Kalifornskej univerzite v Berkeley, kde sa v roku 1936 stal riadnym profesorom. Jeho vedecké úspechy v oblasti kvantovej mechaniky a jadrovej fyziky, ako napríklad Born-Oppenheimerova aproximácia pre molekulárne vlnové funkcie a práca na teórii elektrónov a pozitrónov, ho urobili významnou postavou vo fyzikálnom svete.
Okrem toho spolupracoval so svojimi študentmi na teórii neutrónových hviezd, čiernych dier, teórii kvantového poľa a interakciách kozmického žiarenia. Jeho prínosy k teoretickej fyzike boli bezprecedentné a zostanú zapísané v dejinách vedy.
V roku 1942 sa Oppenheimer zapojil do práce na projekte Manhattan, tajnom výskumnom programe, ktorého cieľom bolo vyvinúť prvé jadrové zbrane. V roku 1943 bol vymenovaný za riaditeľa projektového laboratória Los Alamos v Novom Mexiku, kde sa projekt Manhattan realizoval. Jeho vedenie a vedecká expertíza mali kľúčový vplyv na úspech projektu, ktorý dosiahol svoj vrchol 16. júla 1945 pri historickom teste atómovej bomby Trinity. Manhattan, J. Robert Oppenheimer po teste jadrovej bomby prehlásil túto desivú myšlienku:
„Stal som sa smrťou, ničiteľom svetov“.
Následne, v auguste 1945, boli jadrové zbrane použité proti Japonsku pri bombových útokoch na Hirošimu a Nagasaki, čo sa stalo jediným použitím jadrových zbraní v ozbrojenom konflikte. Tieto udalosti zásadne ovplyvnili dejiny sveta a otvorili éru jadrovej vojny.
Oppenheimer dúfal vo využitie jadrovej energie pre dobro ľudstva
Po skončení druhej svetovej vojny sa J. Robert Oppenheimer rozhodol zmeniť smer svojej kariéry. Ihneď po vojne opustil svoju pozíciu vodcu Los Alamos a prijal pozíciu vedúceho Inštitútu pre pokročilé štúdium v Princetone. Oppenheimer presmeroval výskum od atómovej bomby k termonukleárnym zbraniam, ale bol silným kritikom vývoja vodíkovej bomby, známej ako H-bomba a podobných zbraní. Jeho názor bol jasný, termonukleárne zbrane sú oveľa ničivejšie, než by ľudstvo mohlo zodpovedne kontrolovať. Bol to človek, ktorý sa odvážne postavil proti návratu k ešte deštruktívnejším zbraňovým systémom.
Oppenheimer veril, že niesol časť zodpovednosti za vývoj atómovej bomby a jej nasadenie vo vojne. V roku 1946 vo svojom prejave pred univerzitným publikom porovnal svoje pocity s legendou o Prometheovi, ktorý priniesol oheň ľuďom, ale cítil hlboký pocit viny za následky. Jeho vina sa neviazala k samotnému použitiu bomby počas vojny, pretože v tom čase považoval za morálne oprávnené ju využiť na ukončenie konfliktu. Skutočným zdrojom jeho viny boli preteky v jadrovom zbrojení a hrozba, ktorú tieto zbrane pre civilizáciu znamenajú.
Oppenheimer dúfal, že jadrová technológia môže byť využitá pre mierové účely, najmä v oblasti jadrovej energetiky. Avšak stále mal pochybnosti, či by sa táto technológia mohla komercializovať, keďže prinášala vysoké náklady a riziká. Jeho snom bolo nájsť spôsob, ako využiť jadrovú energiu pre dobro ľudstva a zároveň minimalizovať hrozbu, ktorú niesla.
Nižšie sa môžete pozrieť, ako by vyzeral výbuch jadrovej bomby z pohľadu človeka, ktorý stojí tvárou v tvár výbuchu.
Nuclear Bomb in virtual reality 😱pic.twitter.com/0gRFU1yMtP
— Wow Videos (@ViralXfun) October 5, 2022
