Nové zistenia z Washingtonskej univerzity prinášajú zaujímavé zistenia o vplyve viacjazyčného prostredia na kognitívne schopnosti ľudí. Podľa výskumu môžu jednotlivci žijúci v komunitách, kde sa hovorí viacerými jazykmi, lepšie identifikovať slová v inom jazyku než tí, ktorí žijú v jednojazyčnom prostredí. Tieto zistenia majú významný vplyv na proces učenia sa nového jazyka, informuje stránka Washingtonskej univerzity.
Štúdia, ktorej hlavnou autorkou je Kinsey Bice, postdoktorandka z Katedry psychológie UW a Inštitútu pre učenie a mozgové vedy, ukazuje, že mozog je neustále aktívny aj v pozadí. Keď jedinec počúva konverzácie v rôznych jazykoch, mozog zachytáva informácie, bez ohľadu na to, či tieto informácie už pozná alebo nie.
Bice vysvetľuje: „Táto štúdia ukazuje, že mozog vždy pracuje na pozadí. Keď počúvate konverzácie v iných jazykoch, zachytíte tieto informácie, či už ich poznáte alebo nie.“
Pôvodný výskum začal v komunite, kde prevládala angličtina. Avšak kvôli premiestneniu laboratória do inej časti krajiny sa vzorka účastníkov rozšírila o komunitu s rôznymi jazykmi. Napriek tomu sa úloha pre účastníkov nezmenila. Tou bolo identifikovať základné slová a vzory samohlások v neznámom jazyku, v tomto prípade vo fínčine. Výsledky testov medzi dvoma skupinami sa pohybovali na podobnej úrovni, no mozgová aktivita ľudí v prostredí s rôznymi jazykmi bola merateľne vyššia pri identifikácii slov, ktoré predtým nepoznali.
Výskum bol pôvodne zameraný na komunitu okolo Pennsylvánskej univerzity, kde 85 % obyvateľov tvoria belosi a približne 10 % ľudí v tomto regióne hovorí doma iným jazykom ako angličtinou. Do štúdie sa zapojilo 18 jednotlivcov, ktorí neboli schopní hovoriť žiadnym iným jazykom okrem angličtiny.
Po úspešnom prvom experimente mala profesorka Judith Kroll z Kalifornskej univerzity v Irvine príležitosť premiestniť svoje laboratórium do južnej Kalifornie. Tu bola získaná druhá vzorka účastníkov, tentoraz 16 jednotlivcov hovoriacich iba anglicky, z komunity okolo Kalifornskej univerzity v Riverside.
Výskumníci si zvolili fínčinu a zistili, že účastníci boli schopní identifikovať fínske slová, ktoré kedysi započuli a rozlíšiť ich od nezmyselných slov. Avšak ani jedna skupina nebola schopná rozlíšiť medzi skutočnými slovami a nezmyselnými slovami, ktoré predtým nepočuli.
Mozog dokáže odlíšiť skutočné cudzie slová od vymyslených, ak ich už osoba niekedy započula
Výskum odhalil, že mozgy jedincov majú schopnosť rozlíšiť medzi skutočnými a nezmyselnými slovami. Tieto zistenia boli získané pomocou elektroencefalografie, skrátene EEG a poukazujú na zaujímavý vzťah medzi mozgovými aktivitami a jazykovým správaním.
Podľa vedcov sú údaje o mozgu a správaní dôležité, pretože merajú rôzne časové rozsahy informácií. Výsledky EEG zisťovali, ako mozog spracováva vnímané slová milisekundu po milisekunde.
„Neurologické merania nám umožňujú sledovať, ako mozog spracováva informácie takmer okamžite, zatiaľ čo behaviorálne opatrenia môžu zaznamenať oneskorenie v jazykovom správaní,“ vysvetlila vedúca výskumu Bice.
Výsledky štúdie naznačujú, že vystavenie sa iným jazykom má vplyv na rozpoznávanie slov. Skupiny účastníkov boli demograficky podobné a mali podobné znalosti iných jazykov, avšak jediným rozdielom bol socioekonomický status a jazykové prostredie. Tieto výsledky poukazujú na význam životného prostredia a jeho vplyvu na jazykové schopnosti jednotlivcov.
Zistenia z Kalifornskej štúdie pripomínajú predchádzajúci výskum na Washingtonskej univerzite, kde sa ukázalo, že neurologické výsledky často predbiehajú tie behaviorálne. Toto naznačuje, že mozgová aktivita môže poskytnúť dôležité informácie o jazykových schopnostiach aj predtým, než sa prejavia v správaní.
„Je fascinujúce si uvedomiť, že naše mozgy sú stále plastické a ovplyvniteľné informáciami z nášho okolia. Môžeme sa meniť v závislosti od kontextu, v ktorom sa nachádzame,“ dodala Bice.
Výskum prináša dôležité závery o kognitívnych výhodách viacjazyčnosti a podporuje myšlienku, že kontakt s rôznymi jazykmi môže viesť k lepšiemu osvojeniu nového jazyka. Tieto poznatky by mohli mať vplyv na metódy výučby a zdôrazňovať dôležitosť interakcie so živými jazykmi pri učení sa nových jazykov.
