V dnešnom svete treba elektrinu na každom kroku. Ľudstvo bez nej by bolo – priznajme si – stratené, a jej výrobu zabezpečujú rôznorodé zdroje. Nie všetky sa stretávajú so všeobecným súhlasom. Máme teraz na mysli jadrové elektrárne. Patria zrejme k najvýkonnejším výrobcom, akých momentálne poznáme, no ich vplyv na okolie je stále pretriasanou témou. Každý z nás pozná určite dva prípady, kedy došlo k zlyhaniu – Černobyľ a Fukušima. Bezpečnosť je v jadrových elektrárňach prvoradá. O vzniknutom odpade je tu pár zaujímavých faktov.
Najprv by sme si mohli zatriediť jednoduché pojmy – rozdiel medzi rádioaktivitou a radiáciou. Tak, ako žiarovka dokáže produkovať svetlo, tak zdroj radiácie má schopnosť produkovať radiáciu. Táto schopnosť sa nazýva rádioaktivita. Žiarovka vyžiari svetlo, a rádioaktívny zdroj vyžiari radiáciu.
Foto:kickassfacts.com
Takisto existuje viacero druhov žiarenia, na obrázku sú jednoducho zhrnuté. Najmenej škodlivé je Alfa žiarenie, ktoré dokáže zastaviť ľudská ruka, alebo aj papier. Pokiaľ nezjete nejaký zdroj takéhoto žiarenia, môžeme ho nazvať neškodlivým. Je však rozumné obmedziť vystavovanie akémukoľvek žiareniu, aj najslabšiemu.
Foto:kickassfacts.com
Radiácia sa dá definovať viacerými jednotkami. Rôzne typy žiarenia dokážu rôzne prenikať materiálmi a pôsobia na organizmy odlišne. Sieverts [Sv] je jednotka, ktorá definuje typ žiarenia a jeho biologický vplyv pri absorbovanom množstve žiarenia.
Foto:kickassfacts.com
Najviac radiácie, s ktorou sa stretne naše telo, je prírodného pôvodu. Určite mnohí z vás zachytili, že nečakane veľké množstvo radiácie obsahujú obyčajné banány. Poďme sa teraz pozrieť na zaujímavosti spojené s takýmto odpadom.
1
Nenebezpečný odpad
Väčšina nukleárneho odpadu je tvorená vecami, ktoré boli ožiarené rádioaktívnou látkou. Napríklad obleky zamestnancov jadrovej elektrárne. Takýto odpad sa označuje ako LLW (low level waste). Zvyčajne je neškodný, uložený v špeciálnych nádobách a zakopaný do zeme.
Foto:kickassfacts.com
2
Čistý urán
Možno si všimnete že práve nikoho nevraždí. Rádioaktívne materiály sú ako oheň. Ak horí rýchlo, je horúci, a ničí všetko naokolo. Ak horí pomaly, ako napríklad sviečka, je pod dohľadom neškodný. Urán má polčas rozpadu vo výške niekoľkých miliónoch rokov, takže ak ho pár sekúnd podržíte v ruke, nejako výrazne vám neublíži. Samozrejme, ak by ste doň začali strieľať neutróny, veľmi rýchlo by sa to zmenilo.
Foto:kickassfacts.com
3
Granuly jadrového paliva
Trochu sa podobajú na niektoré drevené „peletky“ určené na spálenie v peci. Tieto však stoja okolo 650€ za kilogram, a v peci by vám vôbec dobre nehoreli. Sú z uránia a preto stačia obyčajne gumenné rukavice na ochranu pred slabým Alfa žiarením. Ale keď týchto mrňúskov hodíte do reaktora, uvidíte, že by už rukavice na ochranu nestačili.
Foto:kickassfacts.com
4
Použité palivo
Približne po dvoch rokoch sa palivo v reaktore minie. Presnejšie príde o Urán-235, a musí byť vymenené. Vo väčšine starších reaktorov je potrebné reaktor odstaviť, pár hodín počkať, kým sa schladí, vymeniť palivo a štiepenie naštartovať znovu. Avšak v modernejších, ako je napríklad Kanadské CANDU, môže dôjsť k výmene za pochodu. Na obrázku vidieť, že aj po niekoľkých hodinách chladenia a poklesu rádioaktivity na niečo okolo 1%, palivo stále žiari na modro.
Foto:kickassfacts.com
5
Prečo je použité palivo nebezpečné?
Možno ste si všimli, že palivo do reaktora môžme nabrať do rúk v rukaviciach, no keď ho po dvoch rokoch vyberáte, žiari nebezpečne modro. Je to preto, že celé dva roky, čo ho ostreľujete neutrónmi, sa vytvorí veľká škála najrôznejších prvkov. Veľkú časť tvoria prvky blízke izotopu Uránu-238, ktoré nemajú škodlivé účinky. Vzniknú však aj prvky ako cézium-137 a stroncium-90, ktoré sú veľmi rádioaktívne. Našťastie, ich polčas rozpadu je približne 30 rokov, čo sa s uránom dá len ťažko porovnať.
Foto:kickassfacts.com
6
Objem vyhoreného paliva
Ak by všetka energia v USA mala byť vytvorená jadrovými elektrárňami, spotrebovalo by sa ročne 39 gramov paliva na každú osobu.
Foto:kickassfacts.com
7
Najstaršia jadrová elektráreň v USA
Oyster Creek v New Jersey je najdlhšie bežiacou jadrovou elektrárňou v štátoch.
Foto:kickassfacts.com
8
Skladovanie použitého paliva v Oyster Creek
Na obrázku vidíte, ako je skladovaný použitý odpad nahromadený v kontajneroch v tejto elektrárni. Nikomu neubližuje, a každý kontajner zaberá asi toľko miesta, čo parkujúce auto. Každý z nich je schopný pojať asi 20 ton vyhoreného paliva. To je približná spotreba elektrárne za dva roky.
Foto:kickassfacts.com
9
Obstojné kontajnery
Jadrové palivo nebezpečnejšieho charakteru, ktoré vzniká fúziou v reaktoroch, je skladované naozaj bezpečne. Kontajnery, do ktorých sa ukladá, sú nesmierne odolné voči mechanickým poškodeniam, aby nebezpečný odpad nevidel svetlo sveta znovu skôr, než prestane byť nebezpečný.
Bonus
CANDU reaktor
Tento typ reaktorov dokáže recyklovať vzniknutý odpad, triediť z neho prvky, a neužitočný izotop Uránu-238 dokáže prerobiť na Urán-235, ktorý sa dá znovu použiť ako palivo v reaktore. Šikovná vecička, nemyslíte?
Foto:kickassfacts.com
Nakoniec ostáva spomenúť, že na svete sa nachádzajú omnoho nebezpečnejšie a smrteľnejšie veci ako jadrový odpad (bohužiaľ). Mnoho chemických zbraní, neurotoxických plynov, biologických zbraní je všade po svete ukrytých a verejnosť o nich netuší. Takže sa netreba báť.. minimálne použitého jadrového paliva najmenej.
