Ochladenie jadra či pohltenie čiernou dierou. Pozrite si 8 spôsobov, ako by mohol zaniknúť náš svet
Život na Zemi vznikol a stále existuje vďaka jedinečnej rovnováhe. Tá však nemusí trvať večne. Vedci, spisovatelia, študenti i filmári sa už mnohokrát zaoberali spôsobmi, ako by mohol skončiť náš život na Zemi. V tomto článku vám ponúkame 8 takých príkladov aj so zaujímavými ilustračnými obrázkami.
1
Ochladenie zemského jadra
img: Vadim Sadovski/Shutterstock
Našu Zem obklopuje ochranný magnetický štít – magnetosféra.
img: NASA
Toto pole vzniká pri rotácii trením vonkajšieho tekutého jadra o pevné vnútorné jadro.
img: Lwp Kommunikáció/Flickr
Magnetosféra odráža energetické častice vyžarované Slnkom.
img: Wikimedia Commons
Výsledkom tohto procesu je aj polárna žiara či geomagnetické búrky.
img: Kakslauttanen Arctic Resort
Keď sa však jadro ochladí, o magnetosféru prídeme. Stratíme tak ochranu pred slnečným vetrom, ktorý našu atmosféru postupne „odpáli“ do vesmíru.
img: NASA
Podobný osud postihol Mars – kedysi planétu s vodou a bohatou atmosférou.
img: NASA
2
Slnko začne umierať a rozpínať sa
img: yurchak/Shutterstock
Jedným z najdôležitejších faktorov našej existencie je Slnko a ideálna vzdialenosť Zeme od tejto hviezdy.
img: NASA
Slnko je hviezda a tie zvyknú umierať. Momentálne je v polovici svojho života a stále mení vodík na hélium.
img: NASA
To však nepotrvá večne. O miliardy rokov sa na Slnku minie vodík a hviezda začne fúziu hélia.
img: NASA
V tom prípade pôjde o omnoho silnejšiu reakciu. Jej následkom budú slnečné vrstvy smerovať von do vesmíru a Zem sa pravdepodobne začne približovať k Slnku.
img: NASA
Zo Zeme sa následne vyparí voda a povrch sa spáli.
img: NASA
Naša planéta sa vzápätí vychýli zo svojej osi a skončí ako zamrznutá tulácka planéta.
img: Anton Balazh/Shutterstock
3
Zem sa dostane na smrteľnú orbitu
img: Caltech/R. Hurt (IPAC)
Spomenuli sme tulácku planétu – planéty sa občas zvyknú dostať mimo svojho solárneho systému.
img: NASA Blueshift on Flickr
Podľa posledných simulácií, v Mliečnej ceste môže byť tuláckych planét viac než hviezd v pomere 1: 100 000.
img: NASA/JPL-Caltech
Jedna z nich by mohla Zem vychýliť na nehostinnú orbitu.
img: Dave Dugdale, Flickr (CC BY-SA 2.0/Tech Insider
Dostatočne veľká tulácka planéta nás dokonca môže „vystrčiť“ z nášho solárneho systému (alebo spôsobiť kolíziu so susednou planétou).
img: NASA
Keď by sa vzápätí zo Zeme stala tulácka planéta, jej povrch by výrazne ochladol. Gravitačné výchylky by mohli spôsobiť striedanie extrémnych zím s extrémnymi horúčavami.
img: Shutterstock
4
Tulácka planéta by mohla vraziť do Zeme
img: Shutterstock
Namiesto predošlého prípadu, kedy by tulácka planéta svojou blízkosťou mohla vychýliť zem z vlastnej osi, by mohlo dôjsť k priamemu nárazu.
img: Magnolia Pictures
Asi pred 4 a pol miliardami rokov narazila malá planéta do väčšej. Z nárazu sa postupne sformovala naša Zem a Mesiac.
img: NASA
Nová kolízia by roztrúsila trosky planét po solárnom systéme. Z nich by sa opäť mohla sformovať nová planéta, no je otázne, či by na nej postupne vznikol život.
img: Shutterstock
5
Zem začnú bombardovať asteroidy
img: Shutterstock
Takéto scenáre sme už mohli vidieť aj na filmovom plátne.
img: Buena Vista/Paramount
Vesmírne „kamene“ môžu spôsobiť obrovské škody. Jeden väčší pravdepodobne vyhubil dinosaury. Na zničenie celej Zeme by však bolo potrebných viac asteroidov.
img: Vadim Sadovski/Shutterstock
Tento scenár je veľmi pravdepodobný. Našu planétu bombardovali asteroidy po milióny rokov od jej sformovania.
img: NASA/Don Davis
Bombardovanie bolo také intenzívne, že oceány počas celého roka doslova vreli.
img: Getty/MKnighton/Abu Dhabi Ocean Racing
Takú záťaž by dokázali prežiť len jednobunkové organizmy, ktoré zvládali teplotné extrémy.
img: Dr. Diana Lipscomb
Väčšina života na Zemi by však také teploty neprežila. Teplota vzduchu by na niekoľko týždňov mohla dosiahnuť až 500° Celzia.
img: Bill Wechter / Stringer / Getty Images
6
Zem sa dostane blízko k putujúcej čiernej diere
img: NASA/JPL/Caltech
Hollywood obľubuje aj takýto scenár konca našej zemegule.
img: Interstellar Movie
Čierne diery sú záhadné a nebezpečné. Rešpekt vzbudzuje už len samotný názov.
img: NASA
O čiernych dierach sa zatiaľ nevie mnoho. Je však známe, že im neunikne ani svetlo.
img: NASA/CXC/M.Weiss
Vedci sa domnievajú, že rovnako ako tulácke hviezdy, aj čierne diery sa voľne pohybujú po vesmíre. Je teda možné, že jedna „zavíta“ do našej galaxie.
img: NASA
Malá čierna diera môže minúť Zem bez následkov. Väčší gravitačný kolapsar by však znamenal obrovské problémy.
img: NASA/Dave Mosher
Keď neunikne svetlo, neunikne ani Zem. Existujú dve veľké teórie o tom, čo by sa mohlo stať, keby nás pohltila čierna diera.
img: NASA Marshall Spaceflight Center
Prvá tvrdí, že za horizontom udalostí by sa atómy natoľko rozťahovali, až by sa roztrhli.
img: NASA/JPL-Caltech
Ďalší vedci si myslia, že by sme sa dostali na koniec vesmíru a skončili v úplne inom priestore.
img: European Southern Observatory on Flickr
Ak by sa dostatočne veľká čierna diera nedostala úplne k Zemi, mohla by spôsobiť následky, ktoré by nás „vykopli“ z galaxie alebo prisunuli k Slnku.
img: NASA
7
Našu atmosféru zničí záblesk gamma žiarenia
img: European Space Organization via Wikimedia Commons (CC BY 3.0)
Gamma žiarenie patrí k najväčším vesmírnym fenonénom.
img: NASA
Väčšinou ide o výsledok umierania masívnej hviezdy. Jeden krátky záblesk dokáže vyprodukovať viac energie než naše Slnko počas celého svojho života.
img: NASA
Taká energia by dokázala zničiť ozónovú vrstvu, zaplaviť Zem ultrafialovým žiarením a spustiť rapídne ochladzovanie našej planéty.
img: NASA/Goddard Space Flight Center Scientific Visualization Studio
Podľa niektorých teórií spôsobilo gamma žiarenie vyhubenie života na Zemi spred 440 miliónov rokov.
img: YouTube/ScienceAtNASA
Ide však o silno teoretický koniec. David Thompson z Fermi Gamma-ray Space Telescope pre National Geographic povedal, že sa niet čoho báť.
img: YouTube/ScienceAtNASA
Podľa jeho slov je pravdepodobnosť, že Zem zasiahne záblesk gamma žiarenia, rovnaká ako to, že nájde ľadového medveďa v šatníku svojej izby v Marylande.
img: National Geographic
8
Vesmír sa roztrhne na kúsky
img: Nature Video/YouTube
Tento scenár by spôsobil koniec celého vesmíru, nie iba našej planéty.
img: Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics
V teoretickej rovine – temná hmota rozťahuje vesmír čoraz rýchlejšie.
img: NASA Goddard Spaceflight Center
Pri súčasnom zrýchľovaní, približne za 22 miliárd rokov, sila, ktorá drží atómy pokope zlyhá a hmota vo vesmíre sa premení na žiarenie.
img: Public Domain
Takzvaný „Big Rip“ sa nemusí stať. Čo by však nasledovalo, ak by sa zo Zeme vytratil život?
img: Shutterstock
Je možné, že niektoré mikróby by prežili a postupne by sa z nich vyvinuli zložitejšie organizmy.
img: MicrobeWorld
Ak by však na Zemi neprežilo nič, ostáva nám dúfať, že v iných kútoch vesmíru bude zachovaný život v inej forme.
Obsah zo stránky z Vedelisteze.sk s výnimkou obrázkov, fotografií a ďalšieho multimediálneho obsahu je možné zdieľať na ďalších webových stránkach za podmienky, že sa zachová integrita informácií a nezmení sa ich význam, no vyžaduje sa zdrojovanie na náš web Vedelisteze.sk (v tvare https://vedelisteze.sk/) prostredníctvom URL odkazu pri texte, ktorý ste prebrali alebo parafrázovali. Upozorňujeme, že odkaz musí byť DOFOLLOW. V inom prípade prebratie obsahu nespĺňa našu licenciu Open License. Rovnako vám odporúčame zdrojovať aj zdroje (zväčša štúdie alebo iné), z ktorých sme čerpali obsah aj my.
Ďalej upozorňujeme, že naša Open License sa nevzťahuje na multimediálny obsah ako sú napríklad fotografie a obrázky. Tie môžu pochádzať z rôznych platených fotobánk alebo od inštitúcií, ktoré vyžadujú písomný súhlas na ich ďalšie použitie alebo uhradenie poplatkov.
Zrieknutie sa zodpovednosti: Pri prebratí obsahu z našich stránok preberáte plnú zodpovednosť za jeho použitie.
Česť pirátom, ktorí uvádzajú zdroje. Ak potrebujete konzultovať, ako prebrať obsah správne, tak nás môžete kontaktovať nižšie.
img: Vadim Sadovski/Shutterstock
img: yurchak/Shutterstock
img: Caltech/R. Hurt (IPAC)
img: Shutterstock
img: Shutterstock
img: NASA/JPL/Caltech
img: European Space Organization via Wikimedia Commons (CC BY 3.0)
img: Nature Video/YouTube
