Katedrála Wawel v Krakove skrýva vzácny poklad z minulosti a to hrobku Kazimíra IV. Jagellonského, vybudovanú koncom 15. storočia v neskorogotickom štýle. Táto vznešená pamiatka z červeného mramoru je dielom významného nemeckého sochára Veita Stossa a slúži ako posvätné miesto posledného odpočinku pre Kazimíra IV., poľského kráľa a litovského veľkovojvodu z rodu Jagelovcov, ktorý zomrel v roku 1492. Spolu so svojou manželkou Alžbetou Rakúskou, ktorá následne zomrela v roku 1505, spoločne odpočívajú vo vnútri tohto majestátneho diela, informácie zhromaždila portál Wikipedia.org.
Bola príčinou úmrtí kliatba či iba neopatrnosť pri práci?
V máji v roku 1973 dal vtedajší krakovský arcibiskup Karol Wojtyła, neskôr známy ako pápež Ján Pavol II., povolenie na otvorenie hrobky Kazimíra a Alžbety. Tím skúsených pamiatkarov, pozostávajúci z 12 členov, sa pustil do úlohy preskúmať obsah hrobky a posúdiť jej stav s cieľom zabezpečiť čo najlepšiu renováciu. Hrobka bola v roku 1973 otvorená a skupina dvanástich odborníkov sa pustila do práce s jej renováciou. Otvorením hrobky sa odkryli drevené rakvy v pokročilom štádiu rozkladu a pozostatky Kazimíra a Alžbety, významných postáv z dejín katedrály. Tento objav dodal projektu ďalší rozmer a naliehavosť. Nasledovali dôkladné reštaurátorské práce, ktoré obnovili stav hrobky a jej obsah. Významným záverom tohto úsilia bola slávnosť, ktorá sa konala v katedrále 18. septembra 1973. Kazimír a Alžbeta boli po dokončení reštaurátorských prác slávnostne pochovaní na svojom mieste. Slávnostnú bohoslužbu viedol sám arcibiskup Wojtyła, ktorý neskôr zaujal najvyšší post pápeža Jána Pavla II.
Krátko po tejto udalosti však prišli desiati z dvanástich pracovníkov, ktorí sa podieľali na otvorení a renovácii hrobky, o život. Čakala ich totiž smrť. Táto tragédia viedla k rozšíreniu poverčivých rečí o takzvanej jagellonskej kliatbe.
Významný mikrobiológ Bolesław Smyk prišiel s pomerne šokujúcim zistením po analýze vzoriek z hrobky. Jeho zistenia naznačili prítomnosť nebezpečnej huby Aspergillus flavus, ktorá produkuje toxické látky známe ako aflatoxíny. Tieto látky sú spojené s vážnymi zdravotnými problémami, najmä s poškodením pečene a vysokým karcinogénnym účinkom. Pravdepodobná príčina úmrtí členov tímu má byť spojená práve s týmito toxickými aflatoxínmi. Odborníci upozornili na fakt, že pracovníci, ktorí otvárali hrobku, mohli vdýchnuť spóry tejto plesne, čo malo za následok ich tragický skon. Aflatoxíny produkované hubou Aspergillus flavus majú potenciál spôsobiť vážne zdravotné ťažkosti. Ich vplyv na pečeň je dobre zdokumentovaný a preto nie je prekvapením, že sa tieto látky dostali do povedomia v súvislosti s tragickým úmrtím desiatich ľudí.
