Dnes máme tabletky prakticky na všetko. Vieme nimi liečiť mnoho zdravotných problémom. Keď ale nestačia tabletky, tak na rad prichádza chirurgia. Pod pojmom chirurgia si mnohí z nás predstavia operačný sál a moderné zariadenia, pomocou ktorých lekári monitorujú náš stav a su schopní dostať sa do tela bez toho, aby nám ublížili. No nie vždy tomu tak bolo.
Nedávno sme si ukázali, ako lekári liečili pacientov ešte predtým, ako sme objavili antibiotiká. Dnes by sme nad viacerými lekárskymi postupmi krútili hlavou. Jedným z nich je napríklad pojedanie liekov, ktoré sa vyrábali z egyptských múmií. Malo ísť o „liečivú“ látku, ktorá dokáže vyliečiť čokoľvek.
Niektoré medicínske procedúry ale vyčnievajú nad inými. Dovoľte nám, dať vám preto do pozornosti niekoľko lekársky zákrokov z minulosti, pri ktorých tuhne v žilách krv, no našťastie sa dnes už nevykonávajú. Na tému upozornil portál theconversation.com.
Trepanation
Slovo trepanation pochádza z gréckeho slova trúpanon, ktoré znamená „vrták“. Už asi ako tušíte, tak táto procedúra nebola ničím príjemným. Ide o jeden z vôbec najstarších chirurgických zákrokov, o ktorom vieme, že sa vykonával. A hoci nevieme prečo tento zákrok ľudia vykonávali, tak niektorí odborníci sa domnievajú, že išlo o spôsob, ako vypustiť démonov z lebky. Pravdepodobne už asi viete, v čom spočíval tento zákrok. Jeho podstata tkvela vo vyvŕtaní alebo vyškrabaní diery do lebky. Čo je ale zaujímavé je, že prekvapivo niektorí ľudia žili mnoho rokov po tom, čo im bol vykonaný tento brutálny zákrok, ako to odhalili staroveké lebky, ktoré vykazujú dôkazy o uzdravení.
Tento zákrok sa vykonával ešte v dobe Neolitu, ktorú niektorí označujú aj ako Novú dobu kamennú. Išlo obdobie 10,000–4,500 pred Kristom. V prípade Európy sa toto obdobie datuje do roku 2,200 pred Kristom.
Lobotómia
Zdá sa vám lekárska procedúra vyššie ako drastická? Tak potom ste ešte nepočuli o lobotómi. Najstrašidelnejšie je, že lobotómia sa vykonával ešte v 20. storočí nášho letopočtu, teda pomerne nedávno. Vynašiel ju portugalský neurológ Antonio Egas Moniz a to v roku 1935. Následne sa rozniesla prakticky do celého sveta. Tento lekársky postup zahŕňa prerušenie spojení v prefrontálnom laloku mozgu pomocou nástroja leukotóm. „Čerešničkou“ na torte je, že tento zákrok sa častokrát nevykonával pod anestéziu. Našťastie v 60. rokoch minulého storočia lekári od tejto procedúry upustili.
(1/14) A short thread on the sad HISTORY OF LOBOTOMIES 👇👇On 12 November 1935, a Portuguese neurologist named Antonio Egas Moniz became the first individual to perform what would later be known as a lobotomy. pic.twitter.com/3EMXXuTogY
— Dr Lindsey Fitzharris (@DrLindseyFitz) January 4, 2019
Litotómia
Staroveké grécke, rímske, perzské a hinduistické texty odkazujú na postup, známy ako litotómia. Praktizoval sa za účelom odstránenie kameňov z močového mechúra. Pacient ležal na chrbte, nohy od seba, pričom čepeľ nástroja prechádzala do močového mechúra cez perineum – mäkký kúsok mäsa medzi pohlavným orgánom a konečníkom. Ďalšiu nedôstojnosť spôsobili chirurgovia, ktorí vložili svoje prsty alebo chirurgické nástroje do konečníka alebo močovej trubice, aby pomohli odstrániť kameň. Bol to veľmi bolestivý zákrok s úmrtnosťou okolo 50 %. Tento zákrok sa vykonával ešte v 19. storočí.
Rhinoplasty (alebo plastika nosa)
Syfilis je choroba, ktorú sprevádza mnoho krutých symptómov. Jedným z nich bol „sedlový nos“. Išlo o deformáciu nosa, ktorú sa mnohí snažili zakryť pomocou chirurgického zákroku. Taliansky chirurg Gaspare Tagliacozzi vyvinul metódu na zakrytie tejto deformity nosa. Tento proces zahŕňal opatrné odrezanie časti kože z oblasti bicepsu pacienta bez toho, aby sa úplne odstránila, aby sa bunky nerozpadli. Táto časť kože sa potom pripojila na oblasť nosa pacienta, ktorá bola poškodená. Pacient musel potom zostať v tejto polohe, kým sa koža z ruky a na nose nezrástla.
A hoci bol tento postup mimoriadne nepohodlný a nepraktický, čoho výsledkom bolo, že pacienta znehybnil na niekoľko týždňov, tak na tú dobu to bolo mimoriadne efektívne!
Krviprelievanie
Strata krvi sa dnes považuje za zlú vec, no pred 2-tisícmi rokov, tomu tak nebolo. Išlo vôbec o jeden z najčastejších zákrokov, ktorí lekári a chirurgovia vykonávali. Tento medicínsky zákrok bol založený na chybnej vedeckej teórii, že ľudia mali v tele štyri základné tekutiny: krv, hlien, čiernu žlč a žltú žlč. Predpokladalo sa, že nerovnováha v týchto tekutinách vedie k chorobe. Preto lekári pacientom otvárali žily a tepny na uvoľnenie krvi, aby napravili rovnováhu tekutín v tele. Len pre zaujímavosť, túto metódu západní lekári praktizovali až do 19. storočia.
Viete si predstaviť niektorú z medicínskych procedúr vyššie, že by sa vykonávali aj dnes?
