Nešťastné rozhodnutie ľudí vziať si dobrovoľne život je pre iných ľudí nepochopiteľné konanie. Odborníci sa snažili zistiť či sa za týmto rozhodnutím skrýva duševná porucha alebo ich k takémuto konaniu vedia určitá biológia mozgu.
Projekt realizovaný v roku 2015 vedený psychiatrom Carlosom Zaratom z amerického Národného inštitútu duševného zdravia v Bethesde, Marylande spolu s jeho kolegami porovnávali štruktúru a funkciu mozgu viacerých skupín ľudí s cieľom odhaliť mozgové mechanizmy spojené s nutkaním vziať si život.
Prvú skupinu tvorilo 50 ľudí, ktorí sa pokúsili o samovraždu 2 týždne pred týmto projektom, ďalej tu bola skupina 40 ľudí, ktorí sa pred viac ako rokom pokúsili o samovraždu, 40 ľudí s depresiou alebo úzkosťou, ktorí sa nikdy nepokúsili o samovraždu a kontrolná skupina v počte 40 zdravých ľudí. Skupine ľudí, ktorá sa pokúsila o samovraždu nedávno výskumníci podali látku ketamín. Táto látka sa používa niekedy na liečbu depresie, potláča samovražedné myšlienky a jej účinok trvá asi týždeň. Zistenia naznačujú, že ketamín ovplyvňuje mozgové okruhy, ktoré sú špecifické pre samovražedné myslenie.
Je samovražda genetickým predpokladom?
V tomto prípade možno odpovedať kladne. Sú zistenia o tom, že genetika ovplyvňuje riziko samovraždy človeka. Fabrice Jollant, ktorý pôsobí ako psychiater na McGill univerzite v Montreale v Kanade, naznačuje, že genetický vplyv súvisí s impulzívnosťou a chybným úsudkom. Počas testovania, kedy mali blízki príbuzní ľudí, ktorí sa zabili, hrať hazardnú hru, reagovali oveľa viac impulzívnejší ako kontrolná skupina, ktorá nemala príbuzných, ktorí si vzali život.
Iný výskum sa zameral na hľadanie biomarkerov, ktoré by pomohli identifikovať ľudí so sklonom k samovraždám. Alexander Niculescu pôsobí ako psychiater na Indiana Univerzite v Indianapolise a spolu s kolegami sa im podarilo identifikovať celkom 6 súborov génov, ktorých expresia bola v krvi zmenená u ľudí, ktorí si vzali život. Ďalej tieto biomarkery porovnali s údajmi z aplikácie, ktorá monitorovala rizikové faktory a až s viac ako 90% vedeli povedať, či ľudia s bipolárnou poruchou alebo schizofréniou budú kvôli sklonom k samovražde hospitalizovaní.
John Mann psychiater pôsobiaci na Columbijskej univerzite v New Yorku zas využíva pozitrónovú emisnú tomografiu na sledovanie biomarkera pre signálnu molekulu serotonínu v mozgoch ľudí, ktorí sa pokúsili o samovraždu. Zistilo sa, že ich zmenené vzorce serotonínu sú podobné tým, ktoré sa našli v mozgoch u ľudí, ktorí sa zabili. Takisto sa mu podarilo nájsť rozdiely medzi tými, ktorí sú depresívni, no bez pokusu o samovraždu a tými, ktorí sa o samovraždu pokúsili. Hladiny serotonínu u týchto ľudí boli výraznejšie zmenené.
