Určite to poznáte, idete po ulici, a máte pocit, že sa na vás všetci pozerajú alebo vás sledujú. Keď vylúčime to, že môžete mať na tričku nejaký vtipný nápis alebo kľudne aj fľak, ktorým odôvodnite, prečo na váš všetci pozerajú, tak tento pocit môže byť nepríjemný. Rozmýšľali ste ale niekedy nad tým, prečo sa to deje? Poďme sa na túto problematiku pozrieť bližšie spolu s webom sydney.edu.au.
Ľudia si často namýšľajú alebo si myslia, že všetci naokolo sa na nich pozerajú. Určite sa to stalo aj vám a to nie jedenkrát, ale desiatky, ak nie stovky či tisíce razy. Tento pocit nemáte ale len tak. Má určitý význam.
Ako vysvetľuje Colin Clifford z University’s School of Psychology, tak tento pocit je často výsledkom toho, že ľudský mozog má pochybnosti a povie majiteľovi očí, že je pod „dohľadom inej osoby“.
Vnímanie pohľadu, schopnosti, že sa na nás niekto druhý pozerá, je sociálnym podnetom, ktorý väčšina z nás berie ako samozrejmosť. V skutočnosti náš mozog ale musí urobiť kvantum práce na pozadí, aby sme nadobudli tento pocit.
„Náš mozog si domýšľa veci“
Výskumníci spravili zaujímavý experiment. Ak chcete zistiť, či sa niekto na vás pozerá, tak väčšinou sledujete polohu očí alebo hlavy druhej osoby. Tieto vizuálne podnety sa následne posielajú do mozgu, kde sa spracujú a mozog vám povie, „aha, on sa na vás pozerá. Niečo bude nasledovať.“. Náš mozog ale nevníma podnety len z očí, ale aj z iných vnemov. Vedci zistili, že keď obmedzili ľuďom schopnosť vnímať vizuálne podnety, napríklad v tme alebo keď mala druhá strana nasadené okuliare, tak mozog využije iné podnety a skúsenosti z minulosti.
„Pozorovateľom sme sťažili vidieť, kam smerujú oči, takže sa pri posudzovaní smeru pohľadu tvárí museli spoliehať na svoje predchádzajúce znalosti,“ vysvetľuje profesor Clifford. „Ukazuje sa, že sme pevne naladení na to, aby sme uverili, že ostatní na nás zízajú, najmä keď si nie sme istí.“
Čo to ale znamená? Odpoveďou je, že vnímanie pohľadu nie je výsledkom len vizuálnych podnetov, ale škálou viacerých podnetov a skúsenosti. Inými slovami, náš mozog vytvára predpoklady z našich skúseností a porovnáva ich s tým, čo vidíme a prežívame v konkrétnom okamihu.
Toto správanie má ale určitý význam, myslia si vedci. Podľa nich ide o prirodzenú reakciu s cieľom, aby sme boli ostražití, keď nám niečo hrozí.
„Priamy pohľad môže signalizovať dominanciu alebo hrozbu, a ak niečo vnímate ako hrozbu, nechceli by ste to prehliadnuť. Takže predpoklad, že sa na vás ten druhý pozerá, môže byť jednoducho bezpečnejšia stratégia.“, hovorí Colin Clifford. „Priamy pohľad je tiež často sociálnym podnetom, ktorým chce s nami druhá osoba komunikovať, takže je to signál pre nadchádzajúcu interakciu.“, doplňuje.
