Spánok je pre človeka nevyhnutný, aby si dobil „baterky“. Ak spíme menej, ako si naše telo vyžaduje, tak sa cítime neskôr unavení, máme zhoršenú koncentráciu, horšiu náladu a aj pamäť nám nefunguje ako za normálnych okolností. Viacero výskumov dokonca ukazuje, že ak dlhodobo nemáme kvalitný spánok, tak to zanechá následky aj na celkovom zdraví človeka a jeho dĺžke života, ktorá bude kratšia. No s problémami, sa môžeme stretnúť aj keď spíme príliš dlho. Nedávna štúdia napríklad odhalila, že ak to so spánkom preháňame, tak zvyšujeme riziko psychických chorôb no i to, že je pravdepodobnejšie, že budeme mať vyšší index telesnej hmotnosti. Zaujímavosťou ale je, že neexistuje exaktná dĺžka spánku, ktorá je ideálnou pre všetkých. Vo všeobecnosti sa odporúča spať niekde v rozmedzí okolo 6 až 8 hodín, je ale na nás, aby sme našli, koľko presne spánku potrebujeme.
Ak patríte do generácie, ktorá dnes je v strednom alebo staršom veku, tak ste možno postrehli, že už nespíte tak veľa, ako keď ste boli tínedžeri. Inými slovami, vstávate skorej. Mladí ľudia sa vydržia váľať v posteli kľudne aj do obeda, no starší ľudia sú zväčša skoršie vtáčatá. Prečo je ale tomu tak? Na túto tému sa podrobne pozrel vedecký magazín iflscience.com.
Prečo starší ľudia sa zobúdzajú skôr v porovnaní s mladými?
Keď sa život človeka preklopí do stredného veku, tak priemerné množstvo spánku, ktoré ľudia spia, sa skracuje približne o 30 minút. Rovnako treba povedať, že človek v strednom veku, má tendenciu ísť aj skôr spať, no i zobudiť sa. Neexistuje ale len jediné vysvetlenie, prečo sa to deje. Pribúdajúcimi rokmi, sa nemení len náš zovňajšok, ale aj vnútro. Všetky tieto veci sú navzájom prepojené.
Dr. Sairam Parthasarathy, riaditeľ Centra pre spánok a cirkadiánne vedy na Univerzite Arizona Health Sciences vysvetľuje, že sa za tým schováva viacero faktorov, no jeden z nich vyčnieva. Je ním náš mozog a to, ako spracováva signály zo svojho okolia. Sairam vysvetľuje, že pribúdajúcimi rokmi, náš mozog degraduje, čo je prirodzený proces, no ten zohráva kľúčovú úlohu, ako vníma vstupy. Pod vstupmi si môžeme predstaviť napríklad reakcie mozgu na západ slnka, slnečné svetlo, jedlo, sociálne podnety, fyzickú aktivitu a podobne, ktoré nám pomáhajú určiť, v akej časti dňa sa práve nachádzame. Tieto vstupy pomenovaná ako „darcov času“, ktorý dávajú nášmu mozgu čas, aby bol bdelí. Pribúdajúcimi rokmi ale tieto spojenia v mozgu degradujú, takže mladší ľudia majú tendenciu byť dlhšie hore na rozdiel od starších ľudí, u ktorých tieto signály nie sú tak intenzívne.
„Táto neschopnosť vnímať časové signály je jedným z dôvodov, prečo sú starší ľudia unavení skôr ako ich deti alebo vnúčatá. A v dôsledku toho sa zobudíte úplne oddýchnutí a skôr ako zvyšok sveta.“
Dobrým príkladom, ako túto problematiku môžem lepšie pochopiť je, pozrieť sa na naše oči a signály, ktoré posielajú do mozgu na ďalšie spracovanie. Pribúdajúcimi rokmi sa zhoršuje náš zrak. To má dôsledok na to, koľko svetla vedia prijať, čo hrá dôležitú úlohu pri „nastavovaní“ našich cirkadiánnych hodín. To následne ovplyvňuje hladinu melatonínu v tele. Melatonín je známy aj ako spánkový hormón a zvyčajne sa začne zvyšovať, keď zapadne slnko.
Celkovo vzaté, to, že chodíme skorej spať, je dôsledkom starnutia a je to úplne prirodzené a to aj napriek tomu, keď sme v mladosti dokázali prebdieť celú noc.
