Jedným zo základných kameňov fyziky je fakt, že rýchlosť svetla je konštantná a že nič nesúce informáciu nemôže cestovať rýchlosťou prevyšujúcou rýchlosť svetla. Ak sa však začnú fyzici hrať s geometriou, môžu vzniknúť pohyby „faster-than-light“ (rýchlejšie-než-svetlo) a vtedy začína zábava.
Prišiel na to medzinárodný tím vedcov, ktorí experimentom simulovali čo vidí statický pozorovateľ pokiaľ sleduje „superluminal“ jav – čiže jav rýchleší ako svetlo. Ako uviedli vo svojom článku, ktorý uverejnil Science Advances, pokiaľ sa zdroj svetla pohybuje okolo pozorovateľa rýchlejšie ako svetlo vzbudzuje dojem, že sa pohybuje späť v čase.
Mattero Clerici sa pre IFLScience vyjadril: „Existencia maximálneho limitu, rýchlosti svetla, je prirodzeným zdrojom otázok – čo sa stane ak túto rýchlosť prekonáme? Zdroj svetla sa môže pohybovať rýchlejšie než svetlo ak jeho rýchlosť nie je spojená s fyzickým pohybom hmoty. Sledujúc túto myšlienku sme začali s experimentálnym výskumom efektu superluminal pohybu.“
Ako základ využil výskumný tím prácu Lorda Rayleigh z pred vyše 100 rokov, ktorá sa zaoberala podobnou teóriou u rýchlosti zvuku. Predpokladal, že pokiaľ lietadlo poletí rýchlosťou prevyšujúcu rýchlosť zvuku a bude pritom z neho znieť veľmi hlasno hudba, budeme túto hudbu počuť odzadu. Po prevedení do aktuálneho teoretického pokusu by statický pozorovateľ mal vidieť vesmírnu loď pohybujúcu sa dozadu v prípade, ak by prekonala rýchlosť svetla.
Aj keď to všetko možno znie len ako sci-fi, je to reálne a tento predpoklad neporušuje ani zákony fyziky. Tím pri svojom pokuse ožiaril extrémne rýchlymi pulzami laseru niekoľko bodov na obrazovke. V každom bode bolo laserové svetlo zachytené vysokorýchlostnou kamerou, ktorá dokáže zachytiť fotky v niekoľkých trilióntinách sekundy. Počas tohto experimentu nebolo možné preniesť žiadnu hmotu ani informáciu rýchlejšie ako svetlo, ale ako pulz svieti na rôznych miestach na obrazovke vzniká ilúzia superluminal efektu, keďže vzhľadom na rozptyl a rýchlosť pulzov svetlo nie je schopné prejsť tieto malé vzdialenosti. Tím pozoroval počas experimentu rovnaký efekt aký predpokladal Rayleigh – obrazy sa javia akoby sa pohybovali späť v čase.
Reálne sa rýchlosť väčšia ako tá svetla podľa zákonov relativity dosiahnuť nedá. Ak častice nemajú hmotnosť, môžu cestovať rýchlosťou svetla, no ak majú nejakú hmotnosť bude treba nekonečné množstvo energie aby mohli cestovať touto rýchlosťou, no nie väčšou.
„Nikdy nebola pozorovaná hmota alebo informácia rýchlejšia než svetlo a podľa akceptovaných fyzikálnych zákonov nie je možná.“ poznamenal Dr.Clerici a dodal „Teraz máme čiastočné odpovede, ktoré môžu byť prezentované, napríklad ako vidíme superluminal objetky. Experimentálne sme ukázali čo môžme očakávať – objekt pohybujúci sa späť v čase.“
