Ženatí ľudia, ktorí sa ocitli v mimomanželských vzťahoch, vyjadrujú prekvapujúco málo výčitiek svedomia a tvrdia, že tieto aféry prispeli k ich celkovej spokojnosti. Toto sú hlavné zistenia novej správy z oblasti psychológie nevery, ktorú publikovala University of Johns Hopkins a ktorá výrazne spochybňuje bežné predstavy o nevere.
Rozsiahly prieskum medzi tisícami ľudí, ktorí využili webovú stránku Ashley Madison, odhalil, že ich morálne zábrany nie sú také intenzívne, ako by sa mohlo očakávať. Respondenti vo všeobecnosti vyjadrili vysokú úroveň spokojnosti so svojou neverou, či už ide o sexuálnu alebo emocionálnu stránku. Zároveň prejavili len málo výčitiek svedomia a nepovažujú podvádzanie za škodlivé pre svoje inak zdravé manželstvá. Treba poznamenať, že Ashley Madison je internetová zoznamka a sociálna platforma, ktorá je známa svojím špecifickým cieľovým trhom a to ľuďmi, ktorí hľadajú mimomanželské vzťahy. Táto stránka je zameraná na dospelých, ktorí sú už vo vzťahu alebo manželstve, ale hľadajú ďalšie romantické alebo sexuálne vzťahy mimo svojho partnerského alebo manželského života.
Ani vo fungujúcich vzťahoch nie je nevera nič nezvyčajné
Hlavný autor štúdie, Dylan Selterman z Johns Hopkins University uviedol:
„V populárnych médiách, televíznych reláciách, filmoch a knihách majú ľudia, ktorí majú aféry, takú intenzívnu morálnu vinu a my to v tejto vzorke účastníkov nevidíme. Hodnotenie spokojnosti s neverou bolo vysoké – sexuálna a emocionálna spokojnosť. A pocity ľútosti boli nízke. Tieto zistenia vykresľujú komplikovanejší obraz nevery v porovnaní s tým, čo sme si mysleli, že vieme.“
Cieľom štúdie bolo lepšie pochopiť psychologické skúsenosti ľudí zapojených do mimomanželských vzťahov. V spolupráci s výskumníkmi z University of Western Ontario Selterman analyzoval takmer 2 000 aktívnych používateľov Ashley Madison pred a po ich aférach.
Účastníci boli vyzvaní, aby hodnotili stav svojich manželstiev, dôvody, prečo sa rozhodli mať mimomanželský vzťah a celkové pocity šťastia. Respondenti, ktorí boli vo všeobecnosti stredného veku a mužského pohlavia, vyjadrili vysokú lásku k svojim partnerom, ale nízke sexuálne uspokojenie.
Často uvádzaným dôvodom pre aféru bola sexuálna nespokojnosť, pričom ďalšími motiváciami boli túžba po nezávislosti a sexuálnej rozmanitosti. Základné problémy v manželstve, ako nedostatok lásky alebo hnev voči partnerovi, boli medzi najmenej častými dôvodmi pre neveru.
Výskum ukázal, že skvelé manželstvo neznamená nevyhnutne väčšiu ľútosť u partnerov zapojených do afér. Účastníci vo všeobecnosti tvrdili, že ich mimomanželský vzťah im priniesol sexuálne a emocionálne uspokojenie a že neľutovali, že sa do neho pustili.
Nevera môže byť podľa autora štúdie bežnou súčasťou vzťahov
Výsledky štúdie naznačujú, že nevera nemusí byť nutne dôsledkom vážnych problémov v manželstve. Respondenti sa mohli rozhodnúť pre mimomanželský vzťah z dôvodu túžby po nových a vzrušujúcich sexuálnych zážitkoch alebo kvôli nedostatku záväzku voči partnerovi. To poukazuje na to, že motivácie k nevere môžu byť rôznorodé.
Dylan Selterman dúfa, že jeho práca bude pokračovať v prieskume motivácií a skúseností iných populácií zapojených do neverných vzťahov a že táto štúdia nám pomôže lepšie pochopiť komplexnú povahu ľudských vzťahov.
„Ľudia majú rôzne motivácie pre neveru. Niekedy podvádzajú, aj keď sú ich vzťahy celkom dobré. Nevidíme tu spoľahlivé dôkazy o tom, že záležitosti ľudí sú spojené s nižšou kvalitou vzťahov alebo nižšou životnou spokojnosťou.“ Selterman tiež na záver poznamenal: „Pre mňa ide o to, že udržiavať monogamiu alebo sexuálnu exkluzivitu, najmä počas života ľudí, je naozaj, naozaj ťažké a myslím si, že ľudia považujú monogamiu za samozrejmosť, keď sú niekomu oddaní v manželstve. Ľudia len predpokladajú, že ich partneri budú úplne spokojní so sexom s jednou osobou počas nasledujúcich 50 rokov ich života, ale veľa ľudí v tom zlyhá. Neznamená to, že vzťah každého je odsúdený na zánik, znamená to, že podvádzanie môže byť bežnou súčasťou ľudských vzťahov.“
