V antickom Ríme boli gladiátori skôr považovaní za atrakciu a zábavu pre ľudí, než za športovcov. Ich úlohou bolo zabávať divákov a slúžiť ako súčasť programu v rôznych verejných podujatiach vrátane hier, slávností a iných udalostí.
Najslávnejšie osoby svojej doby
Gladiátori patrili medzi najslávnejšie postavy antického Ríma a existovali v období medzi rokmi 207 pred Kr. a 404 nášho letopočtu. Boli to profesionálni bojovníci, ktorých mohli Rimania pozorovať pri bojoch na smrť v špeciálnych arénach. Názov „gladiátor“ pochádza z rímskeho slova pre meč (gladius), vysvetľuje portál historyskills.com. Zaujímavosťou je i to, že niektorí historici sa domnievajú, že gladiátori pochádzajú z čias Etruskov, ktorí boli predchodcami Rimanov v Taliansku.
Vzhľadom na brutalitu ich zápasov žila väčšina gladiátorov veľmi krátky život, väčšinou len do svojich dvadsiatych až tridsiatich rokov. Napriek tomu sa ich zápasy stali obľúbeným typom zábavy v antickom Ríme a boli jedným z najviac sledovaných druhov zábavy. Najlepší gladiátori boli dokonca považovaní za celebritu.
Väčšina gladiátorov bola zložená z otrokov, bývalých otrokov, odsúdených väzňov alebo nepriateľov chytených v boji. Avšak niektorí ľudia sa mohli dobrovoľne prihlásiť na zápasy, keďže úspech v aréne sľuboval slávu a peniaze. Pomerne prekvapujúco sa na gladiátorských zápasoch dokonca zúčastnil aj rímsky cisár, Commodus. No táto aktivita cisára bola mnohými kritizovaná.
„Commodus sa stal známym svojou vášňou pre gladiátorské zápasy a jeho zúčastnenie sa na nich bolo často kritizované ostatnými rímskymi predstaviteľmi, ktorí považovali takéto zápasy za nevhodné pre cisára.“
Zaujímavosťou týchto súbojov bolo ale aj to, že prehra automaticky neznamenala aj smrť. Častokrát totiž zápas bol ukončený, keď bol protivník zranený natoľko, že nemohol ďalej bojovať či hýbať sa. Zápasník sa mohol dokonca aj vzdať, no aby to nebolo zneužívané, tak bojovník, ktorí sa vzdal, mohol byť neskôr odsúdený za zbabelosť. Vzdanie sa tak do úvahy prichádzalo len v tých najnapätejších situáciách, kedy bojovník nemal už na výber.
Vlastnili ich hlavne boháči
Gladiátorov vlastnili majetní ľudia, ktorí neustále hľadali nových bojovníkov, ktorí by sa mohli stať gladiátormi. Mladí muži boli vyberaní na základe svojej zručnosti a sily.
Tí, ktorí boli vybraní, boli trénovaní v špeciálnych „gladiátorských školách“, ktoré sa volali Ludi, aby sa naučili bojové techniky potrebné na prežitie v aréne. Ludi sa často nachádzali v blízkosti arény. No nešlo o školy v modernom slova zmysle, hoci sa tam učili rôznym zručnostiam. Gladiátorské školy boli skôr podobné väzeniam. Bojovníci zvyčajne žili v malých celách a často boli okovávaní, aby sa zabránilo ich úteku.
Avšak zároveň boli trénovaní a personál s nimi zaobchádzal pomerne dobre, keďže ich vlastníkom stáli veľa peňazí na nákup a tréning. No nepredstavujme si, že boli híčkaní. Gladiátori boli kŕmení kvalitnou stravou na budovanie ich sily a mali skúsených lekárov, ktorí sa starali o akékoľvek zranenia alebo zlomeniny, ktoré utrpeli počas tréningu alebo zápasov.
Existovali gladiátori rôznych typov
V antickom Ríme boli gladiátori rôznych typov a každý z nich mal svoje vlastné zbrane a bojové techniky. Niektoré z najslávnejších typov gladiátorov boli murmillo, thraex, retiarius, secutor, dimachaerus a hoplomachus.
Murmillo bol ťažko vyzbrojený gladiátor so štítom, mečom a helmou v tvare ryby.
Thraex bol gladiátor vyzbrojený dlhým štítom a krátkym mečom, ktorý zvyčajne bojoval proti murmillo alebo hoplomachus.
Secutor bol vyzbrojený podobne ako gladiátor Murmillo a podobne ako Murmillo bol chránený ťažkým štítom. Secutor zvyčajne nosil krátky meč, gladius alebo dýku.
Dimachaerus bol gladiátor vyzbrojený dvoma mečmi a bojoval proti iným gladiátorom vyzbrojeným mečom alebo zbraňami so štítom.
Hoplomachus bol gladiátor vyzbrojený dlhým kopijou a okrúhlym štítom a snažil sa prekonať svojich súperov dlhými kopijami a chrániť sa svojím štítom.
Existovali ale aj ďalšie typy gladiátorov.
