Už od staroveku boli dymové signály jediným možným spôsobom ako posielať správy na krátke vzdialenosti. Na dlhšie vzdialenosti slúžili poslovia na koňoch alebo holuby. Takto to fungovalo až do vynájdenia elektrického telegrafu.
No už 50 rokov predtým, aj keď na krátku dobu, bol v Európe iný druh telegrafu – druh založený na princípe mávania vlajkou, aký používajú námorníci dodnes. Hovorilo sa mu „semafor“ a niektoré veže môžeme nájsť v Európe ešte aj dnes.
Foto: via amusingplanet.com
Táto signalizácia sa ujala veľmi úspešne, pretože bola oveľa efektívnejšia ako vtedajší poslovia na koňoch. Kedy sa začala používať?
Foto: via amusingplanet.com
Bolo to v roku 1790, v období značného nepokoja vo Francúzsku. Panovník potreboval kvalitný systém odosielania i prijímania správ v čo najkratšom čase. Vynálezcom bol Claude Chappe s bratmi. Systém pozostával z veží, ktoré neboli od seba vzdialené viac ako 20 míľ. Každá veža sa skladala na vrchu z dvoch pohyblivých drevených ramien, ktoré spájalo brvno. Čo bolo naozaj udivujúce, že práve pohybom ramien a brvna bolo možné odosielať až 196 rôznych symbolov. Každý symbol bol pozorovaný ďalekohľadom z nasledujúcej veže a takto sa správy šírili z veže na vežu.
Foto: via amusingplanet.com
Foto: via amusingplanet.com
Práca správcu veže semaforu však bola namáhavá. Susedné signalizácie museli kontrolovať každých pár minút. Za predpokladu priaznivej viditeľnosti sa takto dali poslať až 3 symboly za minútu. Kompletnú správu tak trvalo poslať 30 minút. Signalizácia zaznamenala taký úspech, že boli postavené telegrafné linky po celom Francúzsku a veže sa objavili v Spojenom kráľovstve i vo Švédsku. Najrozsiahlejšia sieť pozostávala z 556 signalizátorov, pokrývajúc viac ako 4 800 km. V prevádzke bol semafor vo Francúzsku až do roku 1852.
Foto: via amusingplanet.com
zdroj: amusingplanet.com
