Vedci sa odjakživa snažia zistiť, či sme sami vo vesmíre sami alebo nie, a odpoveď na túto otázku môže byť ukrytá v kozmickom prachu, ktorý je okolo nás.
Nedávna štúdia ukázala, že kozmický prach môže byť nositeľom mikrobiálneho života a že by mohol byť prenášaný medzi planétami pomocou komet a asteroidov. Podľa vedcov by vo vnútri kozmického prachu mohlo byť vhodné prostredie, ktoré by dokázalo ochrániť jednoduchý život pred nebezpečným kozmickým žiarením. K tomuto záveru ale nedošli len tak.
Panspermia sa zdá byť reálnou možnosťou, ako sa môže šíriť život
Tieto zrná prachu by sa potom mohli dostať na iné planéty, kde by mohli preniesť mikrobiálny život, ktorý by sa mohol ďalej potenciálne vyvíjať. Táto teória je známa ako „panspermia“ a niektorí vedci ju už dlho skúmajú. Nedávna štúdia však priniesla nové dôkazy podporujúce túto teóriu. Na tému upozornil portál universetoday.com.
Vedecký tím z University of Tokyo zistil, či môže kozmický prach prežiť let vo vysokých nadmorských výškach, kde by bol vystavený extrémnym podmienkam. Výskumníci vypustili balón s nádobou na zachytávanie kozmického prachu a baktérií do stratosféry, kde bol vystavený extrémnym podmienkam, ako sú extrémne nízke teploty a vysoké hladiny kozmického žiarenia. Po návrate na Zem vedci zistili, že kozmický prach a baktérie prežili a boli schopné rásť v laboratóriu.
Títo vedci ďalej postrehli, že prach obsahuje značné množstvo kremíka, ktorý pochádza z explózií supernov. No tam to neskončilo, objavili aj ďalšie látky! Odhalili, že obsahuje aj prvky, ktoré sa vyskytujú na Zemi, ako je hliník a vápnik, ale v iných pomeroch. Toto naznačuje, že vesmírny prach je výsledkom zmiešania rôznych prvkov z rôznych miest vo vesmíre.
Avšak, vedci zdôrazňujú, že to neznamená, že život je automaticky prítomný aj na iných planétach. Skôr je to možnosť, ktorú treba ďalej skúmať. Stále preto zostáva otázkou, či sme sami vo vesmíre alebo nie. Ale s touto novou štúdiou sa zdá, že existuje ďalšia potenciálna a hlavne reálna možnosť, ako by sa život mohol šíriť naprieč vesmírom. A to prostredníctvom kozmického prachu, ktorý je okolo nás.
Professor Tomonori Totani preto navrhuje študovať dobre zachované zrná vypustené z iných svetov, aby sme odhalili „podpisy“ života namiesto toho, aby sme hľadali technológie vytvorené inou inteligentnou civilizáciou.
„Hľadanie života mimo našej slnečnej sústavy zvyčajne znamená hľadanie príznakov komunikácie, ktoré by naznačovali inteligentný život, ale vylučujú akýkoľvek predtechnologický život. Alebo sa hľadajú atmosférické podpisy, ktoré by mohli naznačovať život, ale bez priameho potvrdenia by vždy mohlo existovať vysvetlenie, ktoré život nevyžaduje. Ak sa však v prachových zrnkách objavia známky života, nielenže by sme si mohli byť istí existenciou iného života, ale mohli by sme ho čoskoro aj odhaliť.“
