Mučenie stiahnutím kože, známe aj ako flaying, patrí k najbrutálnejším formám trestu a mučenia v histórii ľudstva. Táto technika, pri ktorej je obeť zbavená kože, má hlboké korene v rôznych kultúrach a epochách, približuje web historyhit.com.
Jednou z prvých kultúr, ktorá túto techniku používala, boli Asýrčania. Okolo roku 883 až 859 pred naším letopočtom Asýrčania sťahovali svojich nepriateľov z kože, aby zastrašili ostatných a ukázali tak svoju moc. Tento akt sa často zobrazoval na starovekých reliéfoch a mal demonštratívny charakter.
V stredoveku sa flaying stal bežným trestom pre rôzne závažné zločiny, najmä pre zradu. V Nemecku a Rusku sa používal na politických zločincoch a zradcoch, pričom koža obetí bola niekedy zavesená na verejných miestach ako výstraha pre ostatných. V Anglicku a Francúzsku bol často vykonávaný tento trest ako forma popravy pre najťažšie zločiny, ako bola vražda či kacírstvo, doplňuje web knightstemplar.co.
Kto a akým spôsobom bol oprávnený vykonať takéto mučenie?
Múčenie stiahnutím kože bolo veľmi špecifickým a brutálnym trestom, ktorý vykonávali špeciálne určení jedinci alebo kati, ktorí mali odborné znalosti a skúsenosti s takýmito krutými metódami. Vo väčšine prípadov bol tento trest vykonávaný profesionálnymi katmi. Títo jednotlivci boli často trénovaní na vykonávanie rôznych foriem mučenia a popráv, vrátane stiahnutia kože. Kati mali nielen technické zručnosti potrebné na precízne a účinné stiahnutie kože, ale tiež psychickú odolnosť, aby zvládali takéto kruté a krvavé úlohy, vysvetľuje en.wikipedia.org.
Proces stiahnutia z kože bol nesmierne bolestivý a brutálny. Obeť bola zviazaná a vykonávateľ urobil ostrým nožom rez na krku. Potom pomaly a opatrne sťahoval kožu dolu, pričom používal kombináciu nožov a háčikov. Koža bola oddeľovaná od podkožného tkaniva, čo spôsobovalo obrovské bolesti a často viedlo k smrti v dôsledku šoku alebo straty krvi.
V stredovekej Európe bol tento proces niekedy urýchlený použitím vriacej vody alebo oleja na zmäkčenie kože, čo uľahčilo jej stiahnutie. Výsledkom bolo nielen fyzické utrpenie obete, ale aj psychologický dopad na svedkov tohto činu, ktorí mali byť zastrašení.
Stiahnutie z kože nebolo vždy len trestom
Flaying však nebol výlučne používaný ako trestný akt. V niektorých kultúrach mal aj náboženský alebo rituálny význam. Napríklad v predkolumbovskom Mexiku, u Popoloca, sa rituálne obetovanie obetí pre boha Xipe Toteca, známeho ako Pán stiahnutých, vykonávalo na zabezpečenie úrody. Obete boli oblečené do farebných odevov a šperkov a po obetovaní bola ich koža nosená kňazmi ako súčasť rituálu.
Flaying sa tak stal jedným z najkrutejších a najviac desivých spôsobov mučenia v dejinách ľudstva. Používal sa na zastrašovanie, trestanie a aj ako náboženské obete v rôznych kultúrach a obdobiach. Jeho praktiky a dôsledky nám pripomínajú temné stránky ľudskej histórie a extrémne spôsoby, akými sa ľudia snažili udržiavať moc a poriadok.
