Strata niekoho blízkeho prináša veľa bolesti, avšak treba pamätať na to, že nádej umiera posledná a zázraky sa občas dejú. Tieto príbehy hovoria za všetko.
1
Chlapec vo vlaku
Počas cesty vlakom sa 5-ročný Saroo rozhodol, že si trochu zdriemne. Jeho starší brat mu sľúbil že ho zobudí, keď vlak zastaví blízko ich domu. Zobudil sa však úplne sám a stratený. Rozhodol sa teda nastúpiť do prvého vlaku, ktorý uvidel dúfajúc, že ho odvezie naspäť domov. Nanešťastie sa však dostal do Kalkaty, ktorá je vzdialená 750 kilometrov od jeho domu v Khandwe.
Foto: paddle8.com
Saroo sa stal žobrákom na uliciach mesta až kým sa nedostal do sirotinca. Odtiaľ bol prijatý tasmánskou rodinou a presťahoval sa s nimi do Austrálie. Tu sa mu darilo dobre, ale neskôr sa mu zacnelo po domove, ktorý sa v roku 2012, 26 rokov potom ako sa stratil, vydal hľadať. Jednoducho vďaka spomienkam, Google Earth a informáciách o rýchlostiach, a dráhach vlakoch sa dokázal dostať domov. Jeho matka bola ohromená a zažila najkrajší moment za posledných 26 rokov.
2
Vojnový veterán bez pamäte
Raymond Power sa jedného dňa ocitol úplne stratený na ulici Chicaga bez spomienok na svoj život a meno. Rozhodol sa teda hľadať pomoc. Jeden zo zamestnancov organizácie Pacific Garden Mission, ktorý sa mu pokúšal pomôcť zistil jeho meno na stránke nezvestných ľudí v Amerike. Jeho manželka, sestra a deti sa ho snažili hľadať sedem mesiacov a nikto nevedel povedať, čo sa počas tej doby dialo.
Foto: theredlist.com
Podľa použitia kreditnej karty sa zistilo, že bol v Ohiu a Pensylvánii. Psychicky sa zrútil v deň, keď len o vlások unikol pri útoku z 11. septembra, čo ho poznačilo rovnako ako situácie, ktorých bol svedkom počas vojny vo Vietname. Tento príbeh sa neskončil šťastne, pretože Raymond nebol schopný získať späť svoju pamäť. Napriek tomu jeho rodina bola šťastná, že ho nakoniec našla.
3
Nadaný klavirista
Ďalší príbeh je o bezdomovcovi, ktorý po smrti svojej ženy podľahol drogám a kvôli tomu prišiel aj o svojho malého syna. V roku 2015 sa v meste Sarasota na Floride rozhodli, že umiestnia na verejné miesta zhruba tucet klavírov. Každý kto si chcel skúsiť zahrať alebo predviesť svoj talent mal skvelú príležitosť. Tak sa tento bezdomovec menom Donald Gould rozhodol zahrať pre verejnosť.
Foto: news.images.itv.com
Ľudia boli ohromení z jeho hrania a dokonca dostal pozvánku od NFL zahrať naživo na Leviho štadióne. Týmto spôsobom Gould získal veľkú popularitu a našťastie si ho všimol aj jeho syn, ktorý mal vtedy osemnásť rokov, a neváhal ho kontaktovať. Príbeh mal šťastný koniec a Gould dospel k záveru, že hudba je to, čo ho prinútilo vidieť svet keď bol mladý a teraz ich zjednotila so svojím dlho strateným synom.
4
Neuveriteľná náhoda v živote dvoch nevlastných sestier
Aj časť tohto príbehu sa odohrala v tomto meste na Floride. Holly Hoyle O’Brien, pôvodom z Južnej Kórey, žila so svojím otcom, nevlastnou mamou a sestrou Eun-Sook. Jej otec bol však alkoholik a z tohto dôvodu boli obaja vyhodení z domu, čo on nezvládol a hodil sa pod vlak. O’Brien teda skončila v sirotinci, kde si ju neskôr adoptovala americká rodina. Na svoju sestru však nikdy nezabudla.
Foto: wordpress.com
Neskôr keď dospela, začala pracovať v nemocnici v Sarasote, kde sa v jednej smene stretla s Meagan Hughesovou. Dozvedela sa od nej, že je tiež z Južnej Kórey, kde žila so svojou biologickou matkou. Jej pôvodné meno bolo Eun-Sook. DNA test dokázal, že obe sestry boli opätovne spojené s osudom.
5
Sirota, ktorá našla svoju rodinu po takmer pol storočí
Posledný z príbehov stratených ľudí, ktorí sa objavili, patrí chlapcovi menom Paddy Monaghan. V rokoch 1920 až 1950 nastala doba, kedy bolo do Austrálie vyslaných asi 130 mladých detí zo Severného Írska v dôsledku spojenectva medzi Austráliou a Britániou. Cieľom bolo osídliť Austráliu bielymi deťmi, vychovanými katolíckou cirkvou. Taký bol aj prípad Paddyho. Tento chlapec zostal v starostlivosti mníšok od narodenia a do Austrálie odcestoval, keď mal desať rokov.
Foto: themonthly.com
Čím bol starší, tým bol viac zvedavý na svoj pôvod. Mníšky mu povedali, že jeho rodina zomrela a tak sa z neho sa stala sirota. Paddy im však neveril. Trvalo mu až 46 rokov, kým objavil svoju rodinu, keď jedného dňa našiel list, ktorý napísala jeho mama už pred mnohými rokmi. V tomto čase už však bola mŕtva. Napriek tomu našiel svojich ďalších príbuzných, s čím mohol byť viac ako spokojný.
Všetci títo ľudia mali jednu spoločnú vec: Ich neochvejné presvedčenie, že stále môžu nájsť svojich blízkych a ich odhodlanie v tom, aj keby to malo trvať mnoho rokov.
zdroj: thisblogrules.com
