Mangrovníky – mnohí z vás si možno položíte otázku, čo také mimoriadne môže byť na týchto stromoch? Veď stromy sú predsa len stromy. Tých zvláštností či predností, ktorými tieto neobyčajné stromy oplývajú, je hneď niekoľko. Sú vzácne a užitočné vo viacerých oblastiach.
Foto: via worldwildlife.org
Foto: brotonomangue-blogspot.com
Mangrovníky patria k najväčším stromom sveta, ale to nie je ich jedinou prednosťou. Vedcov odnepamäti fascinuje ich mimoriadna schopnosť prispôsobovať sa slanému prímorskému prostrediu s nedostatkom kyslíka. Tieto druhy nájdeme v tropických a subtropických regiónoch sveta, nachádzajú sa priamo na miestach, kde ústia rieky do morí. Kým mangrovníky poskytujú ľudstvu i samotnej planéte hodnotnú službu, práve ľudská činnosť je hlavnou príčinou ich závratného miznutia.
Foto: via worldwildlife.org
Foto: medium.com
Foto: via worldwildlife.org
Mangrovníkové lesy poskytujú prežitie, finančnú istotu a jedlo miliónom ľudí. Ich korene sú napríklad domovom morských živočíchov, ktoré loví domáce obyvateľstvo. Ďalším dôvodom ochrany týchto lesov by mal byť nepochybne ten, že mangrovníky, ako pobrežné rastlinstvo, poskytujú obyvateľom prirodzenú ochranu pred búrkami. Takisto chránia brehy pred eróziou pôdy, prispôsobujú sa zvyšujúcej hladine mora, chránia pred pustošivým pôsobením vĺn. Sú tiež spontánnym filtrom škodlivých látok a odpadov z tovární a áut, dokážu zachytiť kvantum oxidu uhličitého.
Foto: via worldwildlife.org
Foto: via worldwildlife.org
Mangrovníky v súčasnosti pokrývajú niečo cez 150 000 km2 planéty. Čo je naliehavým problémom Svetového fondu na ochranu prírody (WWF)? Ak spoločnosť nebude rýchlo konať, ľudstvo môže prísť o zostávajúce mangrovníky za necelých 100 rokov. Následky budú katastrofálne pre všetkých. Za posledných 50 rokov stihli ľudia vyrúbať zhruba polovicu celkovej populácie stromov.
zdroj: worldwildlife.org
