Nespočetné množstvo motivačnej literatúry a seminárov radí zamerať sa na rozvoj pravej hemisféry, pokiaľ chceme stimulovať kreativitu. Je to ale naozaj tak?
Štatistici David Dunson z USA a Daniele Durante z Padovskej univerzity v Taliansku realizovali výskum na zdravých dobrovoľníkoch vo veku 18-25 rokov. Analyzovali sieť prepojení bielej hmoty v 68 oddelených častiach mozgu. Biela hmota je typ tkaniva miechy a mozgu a nachádza sa pod sivou hmotou. Tvoria ju vlákna, ktoré vstupujú a vystupujú z mozgovej kôry, a tiež dráhy, ktoré prepájajú jednotlivé časti mozgu a prenášajú elektrické signály medzi nimi. Dáta boli zhromaždené technikou MRI = magnetickou rezonanciou.
Súčasťou výskumu boli kombinácie testov určené na posúdenie kreativity, niektoré zamerané na schopnosti riešenia problémov, tzv. „divergentné myslenie“, a iné na schopnosť zodpovedať otázky rozličnými spôsobmi. Otázky sa niesli v zmysle nakresliť čo najviac geometrických tvarov v priebehu piatich minút alebo napísať čo najviac možných spôsobov využitia predmetov, s ktorými denno-denne prichádzame do styku. Účastníci testu tiež vyplnili dotazník o svojich úspechoch v desiatich oblastiach vrátane výtvarného umenia, hudby, tvorivého písania, tanca, varenia a vedy. Odpovede boli použité na výpočet zloženého skóre kreativity pre každú osobu.
Na základe dát prebraných z MRI vedci identifikovali rozdiely v štruktúre mozgu medzi najlepšie a najhoršie hodnotenými účastníkmi z testov kreativity. Jedinci s vyšším skóre mali podstatne viac prepojení medzi pravou a ľavou hemisférou najmä vo frontálnej časti mozgu. Štatistické rozdiely medzi mužmi a ženami nezaznamenali, taktiež ani v prepojeniach v rámci jednej hemisféry. Tento prístup by mohol byť použitý na určenie pravdepodobnosti kreativity. Jednoducho pomocou skenovania mozgu by sme mohli vysloviť pravdepodobnosť, v čom bude daný človek vynikať.
Práve vyvíjaná štatistická metóda by mala pomôcť zistiť či sa konektivita mozgu mení s IQ, ktorého vzťah ku kreativite je predmetom ďalšieho skúmania. Vedci tiež veria, že študovaním vzorov prepojení v mozgu u zdravých či chorých jedincov bude možné lepšie pochopiť závažné choroby ako napríklad epilepsia, demencia, schizofrénia a iné neurologické stavy ako poranenia hlavy či kóma.
zdroj: sciencedaily.com
