Úloha, ktorá mala zmysel.
Tento inšpiratívny článok bol prvýkrát publikovaný už pred rokmi. Rozpráva príbeh výnimočnej učiteľky, ktorej sa podarilo, aby jej študenti verili v samých seba, a to len vďaka jednej úlohe.
Jedného dňa si učiteľka matematiky na katolíckej škole v Minnesote pripravila pre svojich študentov veľmi zaujímavú úlohu. Požiadala deti, aby každý na list papiera napísal mená ostatných študentov v triede. Potom im povedala, aby mysleli na to najkrajšie, čo by mohli o každom zo spolužiakov povedať a to napísali na papier. Na konci hodiny jej každý zo žiakov úlohu odovzdal.
Študenti odišli domov a čakal ich víkend. Počas neho učiteľka napísala meno každého dieťaťa na nový papier a spísala k nemu všetky krásne slová, ktoré o ňom iní napísali. V pondelok dala každému zo žiakov papier s jeho menom. Deti boli nadšené a veľmi prekvapené z niektorých pekných slov, ktoré o nich iní napísali. Učiteľka vedela, že dosiahla to, čo chcela. Deti v seba začali veriť.
img: classified-blog.com
O niekoľko rokov neskôr bol jeden z tých študentov, Mark Eklund, zabitý vo Vietname. Jeho pohreb sa konal v Minnesote, takže prišla väčšina jeho spolužiakov aj spolu s učiteľkou matematiky. Po pohrebe sa prihovoril otec tohto statočného mladíka jeho bývalej učiteľke: ,,Chcem vám niečo ukázať.“ Natiahol sa pre peňaženku a vytiahol z nej starý list papiera. Zjavne bol mnohokrát znova a znova skladaný. ,,Našli to medzi vecami môjho syna. Viete, čo to je?“ Podal jej kus papiera. Bol to zoznam dobrých vecí, ktoré o Markovi kedysi napísali jeho spolužiaci.
img: http://www.vvmf.org
,,Veľmi vám za to ďakujem,“ povedala učiteľke Markova matka. ,,Náš syn si to veľmi vážil.“ A následne sa stala prekvapujúca vec. Viacerí z bývalých spolužiakov Marka začali zo svojich vreciek a peňaženiek vyťahovať podobné papiere. Niektorí z nich sa priznali, že majú dokonca tento papier založený v fotoalbume. „Ako môžeme niečo také vyhodiť?“
Pravda alebo pekný príbeh?
Podľa školy Saint Mary´s v Morris, v Minnesote, ide naozaj o skutočný príbeh, ktorý napísala sestra Helen Mrosla, františkánska mníška. Článok bol prvý raz publikovaný v Topeka Capitol-Journal ešte v roku 1998, keď sa Sestra Mrosla rozhodla o ňom napísať. Článok mal však najväčší úspech na internete. Niektoré verzie boli dokonca rozposielané cez e-maily a sľubovali ľuďom šťastie, ak ho pošlú ďalej. Je to však niečo, čo sestru Mroslu nepotešilo. Podľa nej tým tento príbeh stráca svoju skutočnú hodnotu.
Takéto domáce úlohy by mali byť súčasťou každého študijného plánu, čo poviete?
img: GodVine
