V posledných rokoch sa bolo publikovaných viacero výskumov, ktoré sa snažili odhaliť, prečo starneme, či môžeme nejako zabrániť rozvoju chorôb spojených s vysokým vekom, alebo dokonca starnutie spomaliť.
Výskumníci z rôznych univerzít predstavili skutočne zaujímavé výsledky, a k nim sa najnovšie pridáva aj výskum z Washington University School of Medicine, upozorňuje portál Vedavovrecku.sk. Autori v práci preukázali, že keď u myší v mozgu aktivovali určité mozgové bunky, tieto myši žili dlhšie. Štúdia teda potvrdila, že komunikácia medzi ľudskými orgánmi zohráva kľúčovú úlohu v procese ich starnutia.
Pri efektívnej komunikácii orgány a systémy tela pracujú správne. S tým, ako nám ale pribúdajú roky, sa táto komunikácia zhoršuje a orgány nedostanú potrebné molekulárne a elektrické signály pre ich optimálne fungovanie. Nový výskum odhalil kritickú komunikačnú cestu medzi mozgom a tukovým tkanivom u myší, čo je dôležité pre energetický metabolizmus tela.
Autori štúdie vysvetľujú, že postupné poškodenie tejto komunikačnej dráhy prispieva k zdravotným problémom spojeným s vyšším vekom.
V hypotalame bola identifikovaná špeciálna skupina neurónov, ktoré odosielajú signály do tukového tkaniva pre uvoľnenie energie. Vedci potom geneticky modifikovali myši tak, aby táto signálna dráha zostávala otvorená aj vo vyššom veku. Zistilo sa, že tieto myši boli aktívnejšie a nevykazovali známky starnutia ako ostatné myši. Navyše mali dlhšiu životnosť.
„Experimentálne sme ukázali, ako sa dá starnutie spomaliť a predĺžiť zdravý život myšou modifikáciou dôležitého oblasti mozgu. Predstaviť si, že niečo také možno urobiť v mozgu cicavca, je prielomom v oblasti výskumu starnutia,“ uvádza Shin-ichiro Imai, jeden z autorov štúdie.
Dlhý a zdravý život
Vedci aktivovali neuróny v časti mozgu nazývanej dorzomediálny hypotalamus, ktoré produkujú kľúčový proteín Ppp1r17. Tento proteín, keď je prítomný v jadre, udržuje neuróny aktívny a stimuluje sympatický nervový systém, ktorý okrem iného riadi našu „boj alebo útek“ reakciu, ktorá určuje naše správanie v život ohrozujúcich situáciách.
Táto reakcia sa prejavuje v celom tele. Počas stresu dochádza k zvýšeniu srdcového tepu a spomaleniu trávenia. Vedci zistili, že neuróny v hypotalame riadia biele tukové tkanivo aj mimo tejto reakcie. Keď sú aktivované, uvoľňujú sa do tela mastné kyseliny, ktoré poskytujú energiu počas fyzickej aktivity.
Tukové tkanivo tiež uvoľňuje ďalší dôležitý proteín eNAMPT, ktorý sa vracia späť do hypotalamu a umožňuje mozgu vytvoriť potrebnú energiu. Keď bola táto signálna cesta genetickou úpravou udržiavaná ako otvorená, takto modifikované myši žili o 7% dlhšie ako bežné myši a boli aktívnejšie s hustejšou a lesklejšou srsťou.
Pokiaľ by človek žil v priemere 75 rokov, znamená 7% predĺženie života ďalších 5 rokov. Autori štúdie teraz skúmajú, ako by mohli udržať túto signálnu dráhu otvorenú, jednou z možností je priame dodávanie proteínu eNAMPT do tela myšou.
