Nie je žiadnym tajomstvom, že svoj zdravotný stav vieme ovplyvniť tým, ako aktívny život žijeme, a čo konzumujeme. Možno by vás to ani nenapadlo, ale pridaním drobnej aktivity, ako je napríklad uprednostnenie chôdze po schodoch pred výťahom, môžete docieliť, že sa dožijete dlhšieho veku. Rovnako je to aj pri jedle, úpravou jedálnička, môžeme vo výraznej miere ovplyvniť kvalitu nášho zdravia.
Tejto strave by sme sa mali vyhýbať, môže nám poškodiť mozog
Najnovšie sa objavila štúdia vedcov z USC na potkanoch, ktorá sledovala, ako vplýva vysokotučná a cukrová strava v adolescencii na pamäťové schopnosti mozgu.
„Nielen v tejto štúdii, ale aj v našej nedávnej práci sme zistili, že ak potkany vyrástli na takejto nezdravej strave, potom mali pamäťové poruchy, ktoré im neskôr zostali,“ povedal Scott Kanoski, profesor na USC Dornsife College of Letters, Arts and Sciences. „Ak ich jednoducho zaradíte do vášho jedálnička, tieto účinky bohužiaľ pretrvávajú až do dospelosti.“, doplnil.
Pri vypracovaní štúdie Kanoski a postdoktorandka Anna Hayes usúdili, že predchádzajúce výskumy ukázali spojenie medzi zlou stravou a Alzheimerovou chorobou. Ľudia trpiaci Alzheimerovou chorobou majú tendenciu mať nižšie hladiny neurotransmitera nazývaného acetylcholín v mozgu, ktorý je nevyhnutný pre pamäť a funkcie mozgu, ako sú napríklad učenie, pozornosť, či bdelosť.
Tím sa zamýšľal, čo by to mohlo znamenať pre mladých ľudí, ktorí by mohli mať podobnú stravu plnú tukov a cukrov, najmä v adolescencii, keď ich mozog prechádza významným vývojom. Sledovaním vplyvu stravy na hladiny acetylcholínu u potkanov a testovaním pamäte mohli zistiť viac o dôležitom vzťahu medzi stravou a pamäťou.
Výskumníci sledovali hladiny acetylcholínu skupiny potkanov na mastnej, cukrovej strave a kontrolnej skupiny potkanov analyzovaním ich mozgových reakcií na určité úlohy navrhnuté na testovanie ich pamäte. Tím skúmal neskôr mozgy potkanov po ich smrti, aby zistil príznaky narušených hladín acetylcholínu.
Test pamäti zahŕňal napríklad nechať potkany preskúmať nové predmety na rôznych miestach. O niekoľko dní na to, výskumníci znova vystavili potkany takmer identickej situácii, s výnimkou pridania jedného nového predmetu. Potkany na nezdravej strave preukázali znaky toho, že si nepamätajú, ktorý predmet už videli a kde, zatiaľ čo tí v kontrolnej skupine ich poznali.
„Signalizácia acetylcholínu je mechanizmus, ktorý im pomáha zakódovať a pamätať si tieto udalosti, analogické s „epizodickou pamäťou“ u ľudí, ktorá nám umožňuje pamätať si udalosti z našej minulosti,“ vysvetlila Hayes. „Tento signál sa zdá, že sa neodohráva u zvierat, ktoré vyrástli na mastnej, cukrovej strave.“
Kanoski zdôraznil, že adolescencia je veľmi citlivé obdobie pre mozog, kedy dochádza k dôležitým zmenám vývoja.
„Neviem to povedať bez toho, aby som neznel ako Cassandra (pozn. Cassandra bola dcéra trojského kráľa, ktorá bola obdarovaná darom jasnozrivosti ale zároveň aj prekliatím, že nikto neuverí jej proroctvám) so zlou predpoveďou,“ povedal, „ale bohužiaľ, niektoré veci, ktoré sa dajú ľahšie zvrátiť v dospelosti, sú menej reverzibilné, keď sa vyskytnú v detstve.“, doplnil.
Kanoski záverom uviedol, že v ďalšom kole štúdie budú skúmať, či za použitia vhodných liekov, ktoré vyvolávajú uvoľňovanie acetylcholínu, je možné poškodenie mozgu zvrátiť.
