Určite sa ti to už stalo, napráskal si sa dobrým jedlom do sýtosti tak, že si sa nevládal hýbať a jedlo si už nechcel ani vidieť. Potom si však uvidel zákusok a zrazu sa predsa len našlo miesto, kam ho natlačiť. Tento fenomén sa nazýva „dessert stomach“ (dezertný žalúdok).
Doposiaľ nebol tento jav riadne preskúmaný, ale to sa mení vďaka výskumníkom z Max Planck Institute for Metabolism Research, ktorí objavili mechanizmus, ktorý spôsobuje, že máme chuť na sladké aj po sýtom jedle. Vedci sa preto rozhodli preskúmať, prečo organizmus stále túži po sladkostiach, aj keď už je nasýtený.
Za týmto účelom uskutočnili experimenty na myšiach a mozgové skeny u ľudí, aby pochopili mechanizmus reakcie na cukor.
Čo odhalili experimenty na myšiach?
Myšiam bol poskytnutý prístup k cukru aj po tom, čo už boli sýte. Vedci zistili, že aj napriek pocitu sýtosti myši stále konzumovali cukor. Pri tom sledovali aktivitu neurónov v mozgu a objavili, že pri prístupe k cukru sa aktivujú neuróny POMC, ktoré paradoxne nielen signalizujú sýtosť, ale zároveň uvoľňujú ß-endorfín, čo je prirodzený opiát.
Keď vedci chemicky zablokovali opioidnú dráhu (receptory na ß-endorfín), myši prestali jesť cukor po zasýtení. Hladné myši však na tento blok nereagovali, čo naznačuje, že túžba po cukre nad rámec sýtosti funguje iným spôsobom než bežná regulácia hladu.
Zaujímavé je, že myši, ktoré nikdy predtým cukor nejedli, reagovali na jeho chuť okamžitým uvoľnením ß-endorfínu, čo naznačuje vrodenú reakciu. Tento mechanizmus sa navyše aktivoval už pri samotnom vnímaní cukru pred jeho zjedením.
„Hneď ako sa prvý cukrový roztok dostal do úst myší, ß-endorfín sa uvoľnil v oblasti mozgu spojenej s „dezertným žalúdkom“, pričom ďalšia konzumácia cukru tento efekt ešte posilnila.“
Dôležité je podotknúť, že táto reakcia bola špecifická len pre cukor, nie pre bežné alebo mastné jedlá.
Čo sa deje u ľudí?
Podobný experiment uskutočnili vedci aj na ľuďoch. Dobrovoľníkom podávali cukrový roztok cez hadičku do úst a následne sledovali reakcie mozgu pomocou skenov. Výskumníci zistili, že rovnaká oblasť mozgu ako u myší (obsahujúca opiátové receptory) reagovala na cukor.
Táto reakcia bola podobná mechanizmu odmeny, čo vysvetľuje, prečo majú ľudia sklon konzumovať sladké aj po zasýtení.
„Z evolučného hľadiska to dáva zmysel: cukor je v prírode zriedkavý, ale poskytuje rýchlu energiu. Mozog je naprogramovaný na to, aby kontroloval príjem cukru vždy, keď je dostupný,“ vysvetľuje Henning Fenselau, vedúci výskumnej skupiny v Max Planck Institute for Metabolism Research a hlavný autor štúdie.
Môžu tieto zistenia pomôcť pri liečbe obezity?
Výsledky výskumu môžu mať významný vplyv na liečbu obezity, hovoria vedci.
„Už existujú lieky, ktoré blokujú opiátové receptory v mozgu, ale úbytok hmotnosti je menší ako pri injekciách potláčajúcich chuť do jedla. Domnievame sa, že kombinácia týchto látok s inými terapiami by mohla byť veľmi užitočná. Túto možnosť však ešte musíme podrobnejšie preskúmať,“ dodáva Fenselau.
#/media/S%C3%BAbor:Puncovy.rez.jpg){kind=link}