Šťastie je niečo, po čom túži každý z nás. Filozofi ho definujú ako stav spokojnosti, naplnenia a zmyslu života, ktorý môže byť ovplyvnený vnútornými aj vonkajšími faktormi. Psychológovia ho zas vnímajú ako pozitívny emocionálny stav charakterizovaný radosťou, spokojnosťou a subjektívnym pocitom pohody. Často súvisí so splnením osobných cieľov, kvalitnými vzťahmi a duševnou vyrovnanosťou. Neurobiológovia by naopak povedali, že ide o stav mozgu spôsobený uvoľňovaním neurotransmiterov, ako sú dopamín, serotonín a oxytocín, ktoré vyvolávajú pocity spokojnosti a radosti.
Bez ohľadu na to, ako ho definujeme, šťastie je stav, keď sa cítime dobre, duševne naplnení a spokojní.
Paradox šťastia
Mnohí sa však snažia dosiahnuť tento pocit „nasilu“. Napríklad vedome potláčajú negatívne emócie a nútia sa do pozitívneho naladenia.
To môže znamenať ignorovanie či potláčanie smútku, hnevu alebo frustrácie, prípadne neustálu snahu byť pozitívny za každých okolností. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o správnu stratégiu na dosiahnutie šťastia, no výskumníci z University of Toronto Scarborough zistili, že to môže mať opačný efekt.
Skúmali, do akej miery sa ľudia snažia byť šťastní a ako to ovplyvňuje ich každodennú sebakontrolu. Cieľom výskumu bolo pochopiť, ako aktívne usilovanie sa o šťastie ovplyvňuje mentálnu energiu a schopnosť robiť racionálne rozhodnutia.
Chceš byť „nasilu“ šťastný? Má to presne opačný efekt
Výsledky ukázali, že ľudia, ktorí sa aktívne snažili byť šťastní, mali tendenciu venovať menej času úlohám, ktoré si vyžadovali mentálnu výdrž, čo naznačuje ich mentálne vyčerpanie.
V jednom experimente im boli ukázané reklamy obsahujúce slovo „šťastie“, čo malo podvedome vyvolať úsilie o šťastie. Následne dostali misku čokolády a mali ju hodnotiť podľa chuti. Ukázalo sa, že tí, ktorí videli „šťastné“ reklamy, zjedli viac čokolády, čo signalizovalo oslabenú sebakontrolu.
V ďalšom teste boli účastníci rozdelení do dvoch skupín. Jedna mala vyberať predmety podľa toho, čo by ich urobilo šťastnejšími, druhá podľa osobných preferencií. Po úlohe nasledoval test sebakontroly. Skupina, ktorá sa rozhodovala na základe šťastia, sa vzdala úlohy skôr, čo naznačuje vyčerpanie mentálnych zdrojov.
Výskumníci dospeli k záveru, že čím viac sa ľudia snažia byť šťastní, tým menej využívajú sebakontrolu v každodennom živote. Experimenty ukázali, že ľudia, ktorí si vyberali veci na základe toho, čo ich urobí šťastnými, sa rýchlejšie vzdali úlohy merajúcej mentálnu výdrž. Inými slovami, snaha o šťastie vyčerpáva mentálnu energiu, oslabuje sebakontrolu a vedie k impulzívnym rozhodnutiam, ktoré môžu viac uškodiť ako pomôcť.
To však neznamená, že by sme sa mali prestať usilovať o šťastie. Dôležité je pristupovať k nemu prirodzenejšie – namiesto obsesívneho hromadenia pozitívnych zážitkov by sme sa mali naučiť oceniť to, čo už máme.
„Proste sa uvoľni. Nepokúšaj sa byť neustále super šťastný,“ radí vedec Sam Maglio.
