Komplex Biosphere 2 žije vlastným životom. V Arizone dodnes slúži ako výskumné centrum, kde sa študujú procesy Zeme, environmentálne zmeny, počasie, vývoj krajiny či vplyvy sucha na dažďové pralesy. Vedci tu dokážu naplno uskutočniť svoje experimenty. Mnohí z nich sú dôkazom toho, že bežné procesy na Zemi sa v Biosphere 2 dejú rýchlejšie.
Taber MacCallum a Jeyne Poynterová tu zažili svoje najzaujímavejšie zatmenie slnka. V roku 1992 boli svedkami toho, ako tento jav dokáže ovplyvniť celú Zem. „Boli sme doslova prilepení k monitorom, keď Slnko zmizlo za Mesiacom začalo sa nám automaticky zvyšovať CO2. Kyslík šiel dolu,“ hovorí o efekte sám MacCallum. Stalo sa totiž to, že rastliny okolo nich prestali uskutočňovať fotosyntézu a vytvárať kyslík.
Atmosféra Zeme je tak veľká, že vo vonkajšom prostredí je tento efekt nebadateľný. No v atmosfére Biosphere 2 si túto zmenu všimli všetci. „Na Zemi je veľmi ťažké získať skutočné prepojenie medzi naším správaním a prostredím,“ vraví MacCallum. V sledovaní týchto prepojení pomáha práve Biosphere 2.
img: mentalfloss.com / University of Arizona
V zmenšenej atmosfére strávili dva roky
Spolu s tímom šiestich ľudí podstúpili experiment, ktorý doslova zmenil ich život. Trval od roku 1991 do 1993. Len nedávno sa do komplexu vrátili na samit, kde rozprávali o svojich skúsenostiach a zážitkoch. „Zaujímali sme sa vtedy o to, či dokážeme vytvoriť umelú biosféru a či sa z nej skutočne dokážeme učiť,“ vraví o začiatku MacCallum.
Napokon dokázali, že sa to dá. Vďaka projektu sa ľudstvo naučilo napríklad aj to, ako recyklovať odpad v uzavretom systéme. Štruktúra bola navrhnutá tak, aby vytvorila miniatúru zemskej biosféry celkom oddelenej od samotnej Zeme. Budovali ju v rokoch 1987 až 1991 a hlavným cieľom bolo zistiť ako sa človek a prostredie v ktorom žije navzájom ovplyvňujú. Názov Biosphere 2 dostal komplex práve preto, že Zem je už biosférou číslo jeden.
img: mentalfloss.com / University of Arizona
Žili na vlastnej malej Zemi
V skorých 90. rokoch klimatickým zmenám ešte nikto neveril a MacCallum vraj slovo biosféra musel do telefónu hláskovať. Celá štruktúra bola zaplnená rôznymi druhmi ekosystémov od dažďového pralesu cez oceán s koralmi až po savany, púšť, močariská či poľnohospodárske polia, kde si tím vypestoval všetky plodiny. Ich vlastný svet zahŕňal aj zvieratá ako kozy – jediný zdroj mliečnych produktov, sliepky, prasatá a druh ryby tilapia. Aj na kávu mali svoje rastliny, no tie im ponúkli len jednu šálku na osobu v priebehu niekoľkých týždňov.
Problémy sa v malej atmosfére začali prejavovať rýchlo. Koralové útesy prerástli riasy a väčšina opeľujúceho hmyzu zahynula. Členovia tímu sa museli o všetko starať a uskutočňovať svoje pozorovania častokrát hladní, pretože nedostávali dostatok kalórií. Nebezpečnejším bol však pokles kyslíka až na 14,5 percenta, pričom za prostredie s nedostatkom kyslíka sa považuje už to, keď je na 19 percentách. To spôsobovalo letargiu a problémy so spánkom po celé mesiace. Vedci z vonku s nimi komunikovali a až mesiac pred ukončením tohto projektu sa rozhodli vpustiť im ďalší kyslík.
img: mentalfloss.com / University of Arizona
Napriek problémom vidia projekt ako úspešný
MacCallum a Poynterová dnes aj napriek komplikáciam hovoria o úspechu. Projekt sa neskôr začal viac zameriavať na globálne environmentálne zmeny. Biosphere 2 zmenilo aj pohľad niektorých ľudí na našu vlastnú Zem. Kým bola Poynterová vo vnútri, raz vraj dostala email od človeka, ktorý prechádzal okolo ako súčasť ich monitorovania. „Napísal, že to práve pochopil. Prechádzal sa okolo tej malej verzie našej planéty a doslova ho to zaskočilo: to vo vnútri je všetko čo máte, nič iné. To je to, čo chceme svetu ukázať. Je to konečné, no tiež veľmi odolné.“
Po dvoch rokoch strávených vo vnútri Biosphere 2 stratila Poynterová takmer všetky enzýmy na trávenie mäsa, pretože ho jedla tak málo. „Fyzicky sme aj tak boli v celkom dobrom stave, každý deň som trávila farmárčením, takže som bola silná.“ Po návrate do reality sa zmeny neskončili. „Po ukončení nášho experimentu to bolo ako keby sme sa narodili do celkom nového sveta.“ Tú noc sa uskutočnila veľká párty s ich priateľmi, ktorých nevideli počas dvoch rokov. „To nasledujúce ráno tam bolo obrovské množstvo odpadu, bolo to pripomienkou toho v akom konzumnom svete dnes žijeme.“
img: mentalfloss.com / University of Arizona
Dnes vyvíjajú vesmírne technológie
Poynterová a MacCallum sa po odchode zosobášili. Spoločne s ďalšími troma spolupracovníkmi vytvorili spoločnosť Paragon Space Development a počas nasledujúcich rokov vyvinuli rôzne technológie aj pre NASA, ktoré by dokázali podporiť životné podmienky ľudí na Mesiaci a na Marse. Od roku 2013 je ich spoločnosťou už World View Enterprises, kde pracujú aj s Alanom Sternom či astronautom Markom Kelly.
img: mentalfloss.com / University of Arizona
Ich snahou je pritiahnuť pozornosť najmä vyšších autorít. Po rozhovoroch s astronautmi zistili, že ich pocit z Biosphere 2 nie je až tak odlišný s tým, ktorý zažívajú pri pohľade zhora. Tak ako MacCallum a Poynterová aj astronauti sa zrazu na Zem pozerali inak a chceli jej pomôcť. Ich spoločnosť chce svetových lídrov vziať do stratosféry a zároveň im dokázať, že ľudia sú na svojom prostredí závislí a sú s ním prepojení. „V biosfére som sa skutočne zamilovala do Zeme,“ dodáva na záver k svojmu zážitku Poynterová.
