Starí Egypťania nosili prvý typ spodných nohavičiek – bedrovú rúšku, ktorá sa skladala z tkaniny bavlny a ľanu a bola upevnená opaskom. Nižšie spoločenské vrstvy a otroci nosili bedrovú rúšku ako svoj hlavný odev, pretože boli takmer nahí. Napríklad egyptské umenie zobrazuje faraónov, ako nosia bedrové rúška pod priesvitným vrchným odevom už v rokoch 1189 až 1077 pred našim letopočtom.
V stredoveku v Európe sa spodná bielizeň skladala z košele vyrobenej z jemných tkanín bavlny alebo ľanu pre mužov aj ženy, pričom mužská spodná bielizeň sa objavilo v podobe nohavíc v 15. a 16. storočí, píše Alana Clifton-Cunningham z University of Technology Sydney pre theconversation.com.
V roku 1882 doktor Gustave Jaeger tvrdil, že nosenie prírodných vlnených vlákien priamo na koži pomôže rozptýliť telesné jedy a že elastické vlastnosti pletených odevov podporujú cvičenie. V 19. storočí muži nosili dlhé nohavice, ktoré sa neskôr zmenili na kratšie nohavice, ako sú spodky, ktoré sa nosia dodnes.
Ženy v začiatkoch 20. storočia nosili viacero vrstiev spodnej bielizne vrátane košieľky, po ktorej nasledoval ešte korzet. Počas prvej svetovej vojny viac žien vykonávalo fyzickú prácu, preto potrebovali praktickú spodnú bielizeň, ako sú voľné nohavice, ktoré otvorili cestu k prvým nohavičkám, ktoré začali ženy nosiť od roku 1916. Korzet bol postupne nahradený elastickými verziami podobnými dnešným podprsenkám. V roku 1930 sa objavil latex a gumová priadza, ktoré umožnili vývoj pružnej spodnej bielizne, ktorá viac obopínala postavu.
Po objavení syntetického nylonu v roku 1938 sa začala vyrábať ľahká a ľahko udržiavateľná spodná bielizeň. Po roku 1945 sa pre mužov začali vyrábať kratšie spodky alebo tielka a v roku 1959 bolo zas vynájdené nové elastomérne vlákno Lycra, ktoré bolo vďaka kombinácii bavlny alebo nylonu pevné a pružné.
V tolerantnejších 60. rokoch sa spodky stali ešte kratšie pre oba pohlavia a v sedemdesiatych rokoch sa spodky i nohavičky stali vývojom v podstate pod oblečením neviditeľné, čo si získalo u ľudí veľkú obľubu.
Prvé tango nohavičky nosili muži
Najväčšiu popularitu si tango nohavičky či G-stringy získali tým, že sú prakticky pod oblečením úplne neviditeľné. Tangá sa považujú za jednu z prvých foriem oblečenia na svete a predpokladá sa, že ich nosili predovšetkým muži, aby ochránili, podporili alebo skryli svoje pohlavné orgány. Tieto rané formy tango nohavičiek, podobne ako bedrové rúška, boli nosené mnohými kmeňmi národov, najmä v subsaharskej Afrike, píše wikipedia.org.
V modernom západnom svete sa tangá stali populárnymi v 80. rokoch, keď sa objavili v televíznych reláciách ako Baywatch. Pôvodne boli určené predovšetkým pre exotických tanečníkov, ale potom sa stali bežnou formou spodnej bielizne a plaviek pre ženy a v menšom rozsahu aj pre mužov. Ľudia nosia tangá ako spodnú bielizeň alebo plavky z rôznych dôvodov, ako napríklad zabránenie viditeľným líniám nohavičiek, minimalizácia opálených línií, pohodlie či módne preferencie.
