Len málokoho nepoteší predĺžený víkend. Mnohí z nás deň voľna navyše využijú na to, aby išli napríklad na chatu alebo sa zrelaxovali iným spôsobom. Viete si ale predstaviť, že by pracovný týždeň trval len 4 dni namiesto 5 a tým pádom, by sme mali 3 dni voľna pravidelne? V mnohých krajinách sa to už testuje, ako to vplýva na pohodu ľudí a na ekonomiku.
Tejto téme sa venovali aj vedci z University of South Australia, ktorí publikovali v týchto dňoch štúdiu, ktorá opisuje, ako deň voľna navyše vplýva na naše zdravie.
Výskumníci za týmto účelom sledovali viac ako 3-stovky dospelých ľudí po dobu 13 mesiacov, ktorí na ruke nosili fitness náramok 24 hodín denne počas celej doby. Ich priemerný vek bol 40,4 rokov. Následne zbierali dáta z náramkov dáta, ktoré boli agregované do denných súhrnov na porovnanie pohybového správania pred dovolenkou, počas dovolenky a po dovolenke.
Už aj jeden deň navyše, má benefity pre naše zdravie
Vedci zistili, že ľudia počas sledovaného obdobia si zobrali v priemere 2 až 3 dovolenky, ktoré najčastejšie trvali po 12 dní. No vedci identifikovali pozitívne zmeny aj v prípade kratších dovoleniek, ktoré trvali len 3 dni.
„Najčastejším typom dovolenky bola „rekreácia v prírode“ (35 percent), nasledovaná „rodinnými/spoločenskými udalosťami“ (31 percent), „oddychom a relaxom“ (17 percent) a „nevoľnočasovými aktivitami“, ako napr. pre ostatné alebo renovácie domov (17 percent).“
Viac voľného času sa odzrkadlilo na našich návykoch
Vedci odhalili, že viac voľného času malo vplyv na pohybové návyky ľudí. Konkrétne sa ukázalo, že ľudia na dovolenke každý deň vykonávali o 13 percent viac stredne silnej až intenzívnej fyzickej aktivity (5 minút), boli o päť percent (29 minút) menej sedaví, a každý deň spali o štyri percentá viac (21 minút).
„Keď ľudia idú na dovolenku, menia svoje každodenné povinnosti, pretože nie sú viazaní na svoj bežný rozvrh,“ hovorí Dr Ferguson. „V tejto štúdii sme zistili, že pohybové vzorce sa na dovolenke zmenili k lepšiemu so zvýšenou fyzickou aktivitou a zníženým sedavým správaním, ktoré sa pozorovalo vo všeobecnosti.“
Vedci ďalej hovoria, že napríklad dostatok spánku môže pomôcť zlepšiť našu náladu, kognitívne funkcie a produktivitu. Môže tiež pomôcť znížiť naše riziko vzniku celého radu zdravotných stavov, ako je obezita, cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia a depresia.
„Zaujímavé je, že veľkosť týchto zmien sa zväčšila v súlade s dĺžkou dovolenky – takže čím dlhšia trvala dovolenka, tým to prinieslo lepšie zdravotné prínosy.“, hovorí Maher. Ďalej dopĺňa: “Spoločnosti po celom svete skúšajú kratší pracovný týždeň. Nie je prekvapením, že zamestnanci hlásili menej stresu, vyhorenia, únavy, ako aj lepšie duševné zdravie a lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom,..“
Vedci ďalej zistili, že trojdňové voľno malo významný vplyv na udržanie pohody človeka a to aj po dovolenke.
„Dôležité je, že naša štúdia tiež ukázala, že aj po krátkej dovolenke ostal zvýšený spánok ľudí na dva týždne zvýšený, čo ukazuje, že zdravotné prínosy trojdňovej prestávky môžu mať trvalé účinky aj po samotnej dovolenke.
