judasovo kreslo
História, Jednohubky

Železné kreslo ako obzvlášť krutý mučiaci nástroj sa v Európe používalo až do 19. storočia

Železné kreslo, známe aj ako Judášovo kreslo, bolo stredoveké mučiace zariadenie, ktoré sa v stredoveku bežne používalo v celej Európe. Zariadenie bolo navrhnuté tak, aby svojim obetiam spôsobovalo extrémnu bolesť či utrpenie a často sa používalo ako prostriedok na získavanie priznaní alebo informácií od väzňov.

Železná stolička pozostávala z veľkej kovovej plochy pokrytej hrotmi. Hroty boli umiestnené tak, aby prenikli do mäsa obete, keď sedela v kresle. Kreslo bolo často vybavené ďalšími hrotmi na opierkach rúk a nôh, čo ešte viac zvyšovalo množstvo bolesti, ktorú obeť zažila. Železná stolička sa často používala v spojení s inými formami mučenia, aby tak obete zažili maximum bolesti a utrpenia, informuje stránka thescarechamber.com.

Tento mučiaci nástroj mal i silný psychologický efekt

Obeť bola zvyčajne pripútaná k stoličke pomocou kovových obručí, ktoré jej bránili v pohybe alebo úteku. Keď bola obeť zaistená v kresle, bola vystavená rôznym formám mučenia, vrátane použitia rozžeravených pohrabáčov, žeravého uhlíka alebo iných rozžeravených nástrojov, ktoré boli prikladané k ich koži. Stolička bola posiata množstvom ostrých hrotov, ktorých počet sa mohol pohybovať od 500 do 1 500 a niektoré verzie stoličky dokonca obsahovali hroty aj na opierke hlavy, čo umožňovalo mučiteľovi tlačiť hlavu obete proti nim. Medzi zločiny, ktoré sa trestali železnou stoličkou, patrilo cudzoložstvo, čarodejníctvo či vražda.

Používanie železnej stoličky ako mučiaceho zariadenia pokračovalo počas stredoveku až do obdobia renesancie. Často ho používala inkvizícia, ako aj svetské úrady na vymáhanie priznaní od obvinených zo zločinov. Železná stolička sa spoliehala predovšetkým na psychologický účinok na rozdiel od mnohých iných mučiacich nástrojov, ktoré boli zamerané na fyzické týranie. Stolička prepichovala kožu, keď bol človek na nej prichytený a ak sa osoba nepriznala, bola k stoličke priviazaná ešte pevnejšie a hroty siahali ešte hlbšie. Stolička mala aj veľký otvor na umiestnenie rozpáleného uhlia alebo ohňa, aby sa tak pálili dolné časti tela. Táto technika mučenia často nevyvolala okamžitú smrť, ale obete často neskôr zomreli na infekcie a preto bola železná stolička jednou z najstrašnejších foriem mučenia.

Obdobnú formu mučenia mala i Čína

Ďalšou variáciou železného kresla bol typ nazvaný čínske mučiace kreslo, pretože bol v Číne bežným nástrojom na mučenie. Aj keď bola čínska verzia kresla na mučenie trochu odlišná, používala sa rovnakým spôsobom ako európska verzia, teda s cieľom dosiahnuť psychologický účinok. V Číne sa kreslo na mučenie používalo v období medzi rokmi 1701 a 1900 a bolo vyrobené z dreva s 12 oceľovými čepeľami na opierkach rúk, chrbta, nôh a na sedadle, píše wikipedia.org.

Napriek širokému používaniu bola železná stolička nakoniec v mnohých krajinách postavená mimo zákon ako krutá a neľudská forma trestu. Dnes slúži ako smutná pripomienka brutálnych metód, ktoré používali tí, ktorí boli pri moci v histórii, aby si udržali kontrolu a uplatnili svoju autoritu nad ostatnými.

 

Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť