Obrazotvornosť, snívanie či predstavivosť. Každá z týchto činností má pri formovaní osobnosti človeka nesmierny význam. Aktivity podnecujú u jedinca zvedavosť, tvorivosť i záujem o všetko nové alebo neznáme. Zatvorte oči. Predstavte si napríklad psa. Veľkosť, farbu srsti, uši, chvost. Jednoduché. Väčšina ľudí vidí čokoľvek, čo im v tej danej chvíli napadne. Dokážu si predstaviť svojich priateľov, obľúbené miesta, v ich mysli sa generujú náhodné obrazy.
Foto: evidero.de
Až 2 % svetovej populácie však nevidí v mysli nič. Bráni im v tom totižto ich mozog.
Absencia fantázie, ako sa táto osobitosť nazýva, vytvára nezáujem a necitlivosť. Aj keď sa snažia ľudia akokoľvek, nedokážu si vo svojej mysli vytvoriť žiadne konkrétne predstavy, obrazy alebo scény. Väčšina ľudí, ktorá touto neurologickou zriedkavosťou trpí, si často ani neuvedomuje, že u nich nie je niečo v poriadku. Fantázia, vizualizácia predmetov či javov v ich mysliach im je úplne cudzia.
Foto: pixabay.com
Absenciu fantázie prvýkrát dostal do povedomia ľudí už v roku 1880 Francis Galton. Znova sa o nej začalo hovoriť v roku 2005. Nemenovaný pacient navštívil ordináciu neurológa profesora Adama Zemana z Exeterskej univerzity. Po krátkej intervencii si pacient uvedomil, že si vo svojej mysli nedokáže vybaviť nijaký obraz. Akoby sa náhle ocitol v tme.
Foto: pixabay.com
V roku 2015 uzrela svetlo sveta vedecká štúdia, v ktorej sa spomínaný neurológ spolu s tímom odborníkov venoval javu absencie fantázie. Zistilo sa, že anonymný pacient z roku 2005 na svete nie je jediný. S rovnakou zvláštnosťou žije na svete pomerne veľa ľudí. Mnohí si ju uvedomili až po jej pomenovaní…
Do tejto doby totižto nemali ani len tušenie, že predstavovať si niečo v mysli človeka je vôbec reálne. Podľa vyjadrenia lekára Zemana nejde o neurologickú poruchu, iba o rozdielny spôsob prežívania sveta.
