Existujú ľudia, ktorí určité zvuky z prostredia vnímajú viac ako ostatní, dokonca ich môžu privádzať do zúrivosti. Mizofónia je porucha, pri ktorej určité zvuky spôsobujú emocionálne alebo fyziologické reakcie, ktoré jedinci vnímajú ako neprimerané vzhľadom na okolnosti. Tí, ktorí trpia mizofóniou, opisujú tieto zvuky ako niečo, čo ich privádza k šialenstvu a ich reakcie môžu zahŕňať hnev, mrzutosť či dokonca paniku. Porucha sa niekedy nazýva aj syndróm selektívnej citlivosti na zvuk.
Zvuky, ktoré najčastejšie spúšťajú mizofóniu, sú orálne zvuky, ako napríklad zvuky vznikajúce pri jedení, dýchaní či žuvaní. Okrem toho môžu byť problémovými zvukmi aj klepanie na klávesnicu prstami alebo zvuk stieračov na čelnom skle. Okrem zvukov môžu mizofonické reakcie sprevádzať aj vizuálne podnety, ako sú opakujúce sa pohyby, ak napríklad niekto kýva nohou.
Mizofonické zvuky môžu vyvolať hnev či nenávisť!
Výskumníci predpokladajú, že ľudia s mizofóniou môžu mať problémy s tým, ako ich mozog spracováva zvuky a že opakovanie týchto zvukov zhoršuje ich sluchové spracovanie. Táto porucha môže byť miernejšia alebo ťažšia v závislosti od jednotlivca a môže sprevádzať rôzne fyziologické a emocionálne reakcie s príslušnými kognitívnymi dopadmi. Ľudia s miernou reakciou môžu pociťovať úzkosť, nepohodlie, znechutenie alebo túžbu utiecť. U tých s ťažšími príznakmi môžu mizofonické zvuky spôsobiť hnev, nenávisť, paniku, strach a emočnú úzkosť, vysvetľuje web webmd.com.
Ľudia s mizofóniou môžu pociťovať anticipačnú úzkosť pri situáciách, v ktorých sa môžu vyskytnúť zvukové spúšťače, čo vyústi do toho, že sa môžu napríklad vyhýbať reštauráciám alebo jesť oddelene od rodiny či priateľov. Navyše sa reakcie môžu časom rozšíriť aj na vizuálne podnety. Mizofónia môže postihnúť ľudí už v mladom veku, pričom jej výskyt je častejší u dievčat a jej príčina vzniku nie je ešte úplne známa. Lekári sa však domnievajú, že ide o kombináciu duševných a fyzických faktorov a dôležitú úlohu hrá to, ako zvuk ovplyvňuje mozog a spúšťa automatické reakcie v tele. Diagnostikovať mizofóniu môže byť náročné, pretože sluchové testy môžu byť normálne a porucha sa niekedy mylne považuje za úzkosť alebo iné psychiatrické poruchy.
Nedávna štúdia však naznačuje, že mizofónia je porucha mozgu, ktorá môže byť spôsobená prerušenou konektivitou medzi oblasťami mozgu, ktoré spracovávajú zvukové stimuly. Táto prerušená konektivita môže byť prítomná aj v oblastiach mozgu, ktoré kódujú dôležitosť zvukov. Podľa zozbieraných údajov sa mizofónia vyskytuje samostatne alebo v kombinácii s inými zdravotnými a psychiatrickými problémami.
Holandskí vedci podrobili pacientov magnetickej rezonancii
V rámci výskumu holandskí špecialisti testovali mozgovú aktivitu pacientov s mizofóniou pri prezentácii audiovizuálnych podnetov, ktoré spôsobujú jej symptómy. Na oddelení psychiatrických porúch v Amsterdame výskumníci testovali 21 pacientov s mizofóniou a 23 zdravých ľudí bez tejto poruchy. Účastníci boli vystavení trojici rôznych stimulov počas funkčnej magnetickej rezonancie, ktoré zahŕňali videoklipy s náznakmi mizofónie ako mľaskanie či hlasné dýchanie, ďalej videoklipy s negatívnymi a neutrálnymi podnetmi.
Pomocou elektrokardiografie tak zaznamenávali fyziologické zmeny a merali subjektívne emocionálne zmeny. Mizofonické signály vyvolávali u pacientov väčšie množstvo hnevu, znechutenia a smútku v porovnaní s kontrolnou skupinou. Emocionálne zmeny boli spojené so zvýšenou srdcovou frekvenciou a navyše sa im podarilo zaznamenať zvýšenú aktiváciu určitých oblastí mozgu počas prezerania mizofonických videoklipov v porovnaní s neutrálnymi klipmi. Zistenia tak poukazujú na to, že audiovizuálne podnety môžu spôsobovať hnev a fyziologické vzrušenie u pacientov s mizofóniou a môžu byť spojené s aktiváciou konkrétnych oblastí mozgu, píše nature.com.
