14. apríla 1912 v Atlantickom oceáne narazil zaoceánsky parník Titanic na ľadovú kryhu. K zrážke došlo o 23 hodine a 40 minúte. Necelé tri hodiny od nárazu sa loď potopila na dno oceánu. To je dlho známa vec ale pár vecí ste ale určito o tejto mimoriadnej udalosti netušili.
1. Zrušené cvičenie
Počas plavby Titanicu sa malo uskutočniť aj cvičenie evakuácie lode. To bolo pôvodne naplánované na 14. apríla 1912 (v deň potopenia). Kapitán Smith zrušil evakuačné cvičenie, pretože „nechcel zbytočne rušiť kľud a pohodlie pasažierov“. Kto vie, o koľko životov mohlo byť zachránených viac, kedy sa cvičenie nevynechalo?
2. Iba pár sekúnd
Kormidelník na mostíku mal iba 37 sekúnd na zareagovanie od momentu, kedy mu strážna hliadka oznámila „ľadovec pred loďou“ to však nestačilo.
3. Noviny Titanicu
Na palube Titanicu sa nachádzalo azda naozaj všetko, dokonca aj vlastné noviny. „Atlantický bulletin“ sa tlačil na palube každý deň. Obsahoval najnovšie správy, denné menu, výsledky dostihov, ceny tovarov na palube a najnovšie „klepy“ zo smotánky.
4. Poloprázdne záchranné člny
Luxusu a pohodliu sa nekládli prekážky ani pri evakuácií pasažierov. Aj keď počet záchranných člnov kapacitne nestačil posádke, o život mohlo prísť oveľa menej ľudí. Pre príklad v prvom spustenom záchrannom člne (číslo 7 z pravého boku lode) bolo iba 24 ľudí, aj keď kapacita člnu bola 65. Ďalší 2 ľudia nastúpili dodatočne na palubu z člna číslo 5. Najmenej zachránených však obsahoval čln číslo 1. Zo 40 miestnej kapacity člna bolo využitých dokopy len 12 miest (7 členov posádky + 5 pasažierov).
5. Iba dve kúpeľne
Väčšina pasažierov sa musela o kúpeľňu deliť. Na rozdiel od dvoch promenádnych apartmánov so súkromnou kúpeľňou pre 700 pasažierov tretej triedy boli k dispozícií iba dve spoločné kúpeľne.
6. Bližšie ku záchrane
Loď Carpathia bola prvou loďou, ktorá dorazila na miesto potopenia Titanicu. Nebola však prvá, ktorá mohla prísť na pomoc. Loď Californian bola oveľa bližšie, ale zareagovala až príliš neskoro. 45 minút po polnoci 15. apríla 1912 člen posádky ľode Californian uvidel na obzore záhadné záblesky svetla. Jednalo sa o núdzové svetlice. Námorník vzbudil kapitána svojej lode a povedal mu o tom, no ten však nevydal žiadny rozkaz. Rádiové spojenie taktiež nikto nezaznamenal pretože komunikačný dôstojník spal. K prvému spojeniu došlo až po jeho prebudení. V tom čase už bola Carpathia na mieste nešťastia a zachránila väčšinu posádky.
7. Preživší chlpáči
Ku podivu medzi zachránenými sa nachádzali aj dva psy. Pri vedomí, že kapacita záchranných člnov nepostačuje pre celú posádku kapitán vydal nariadenie uprednostňovať ženy a deti. Medzi ženami a deťmi sa napokon našlo miesto aj pre dvoch chlpáčov.
8. Štyri komíny
Ku znakom veľkolepého parníka neodmysliteľne patrí aj bočný pohľad na jeho štyri majestátne, krémovo-čierne komíny. Tri z nich skutočne plnili svoju úlohu odvádzať paru z parných motorov v strojovni. Štvrtý bol však len ozdobný. Dizajnér lode ho zakomponoval, aby loď vyzerala pôsobivejšie a ohromujúco.
9. Kráľovská poštová loď
Parník dostal aj povolenie prevážať poštu Spojeného kráľovstva. Na palube sa nachádzali piati poštoví úradníci (dvaja britskí a traja americkí). Spolu boli zodpovední za 3 423 poštových vriec (s viac ako 7 miliónmi osobitných obálok). Prekvapivo ani jedna zásielka nebola nikdy doručená, všetky skončili na dne oceánu s vrakom lode. Väčšina z týchto zásielok putovala do Spojených štátov.
10. Zber pozostalých
Deň pred príchodom zachránených do New Yorku, 17. apríla 1912 bola z Halifaxu v Novom Škótsku vyslaná loď Mackay-Bennet. Na jej palube sa nachádzalo 40 zamestnancov pohrebných služieb s kompletným príslušenstvom pre úpravu tiel, tonami ľadu a 100 rakvami. Podarilo sa im zhromaždiť 306 tiel. 116 z nich bolo poškodených natoľko, že ich nemohli previesť na pevninu. Aj ďalšie lode boli vyslané na miesto nešťastia za týmto účelom. Celkovo zhromaždili 328 tiel, pričom 119 pochovali priamo v oceáne kvôli rozsiahlemu poškodeniu. „Andrej Belák
