Zväzovanie chodidiel, naťahovanie krku, predlžovanie lebky či brúsenie zubov, to je len zlomok toho čo dokázali ľudia naprieč históriou urobiť s časťami svojho tela. Aké sú dôvody týchto extrémnych transformácií? Za niečím stojí aktuálny trend, za iným kultúra či viera. Mnohé odľahlé kultúry podstupujú tieto procedúry s vierou, že tým upokoja bohov.
Kayanské naťahovanie krku
Tento proces sa uskutočňuje len u žien a to už od veku piatich rokov. Vyskytuje sa v populácii kmeňu Kayan, ktorý sa nachádza na severe Thajska. Postupným ukladaním závitov okolo krku ich počet napokon dosiahne číslo 25. Hlavným cieľom je natiahnuť krk, zatiaľ čo závity svojou váhou ťahajú kľúčne kosti a plecia dolu. Kayanské ženy tvrdia, že to považujú za súčasť svojho tela. Dôvodov je niekoľko, niektorí si myslia, že v ich kultúre sú jednoducho viac žiadané ženy s dlhšími a štíhlymi krkmi, iní sú zase presvedčení o tom, že týmto spôsobom napodobňujú drakov, ktoré majú v kayanskom folklóre dôležitú úlohu.
Brúsenie zubov
Výraz špicatých zubov podstupovalo viacero kultúr, napríklad Mayovia si ich ostrili a vyrezávali na ne rôzne tvary, čo z nich robilo členov vyššej triedy. Ľud Mentawaiov v Indonézii verí tomu, že ostré zuby sú jednoducho základom krásy – čím ostrejšie, tým príťažlivejšie. Nie je to povinnosťou, no aj tak množstvo mladých mentawaiských dievčat prechádza týmto bolestivým procesom, len aby priťahovali opačné pohlavie. Považuje sa to za určitý rituál dospievania.
Zjazvenie
Niektoré kultúry sú jazvami zahanbené a prechádzajú mnohými procedúrami aby sa ich zbavili, naopak v iných si jazvy na tele tvoria schválne a považujú ich za niečo, čo sa má nosiť s hrdosťou. Tohto procesu sa zúčastňuje množstvo afrických kmeňov v rámci rituálu prijatia medzi dospelých. Kmeň Dinka v Južnom Sudáne praktizuje zjazvenie tváre najmä na zvýraznenie krásy dievčat a u chlapcov na prezentáciu mužstva. Kmene rieky Sepik na území Papua Nová Guinea zase týmito rituálmi strávia aj celé mesiace. Starší vyrezávajú vzor aligátora na chrbáty mladých chlapcov. Veria totiž, že aligátory pohlcujú chlapčenstvo a zanechávajú za sebou len muža schopného ochrániť svoj kmeň.
Natiahnutie ucha
Takéto naťahovanie ucha je známe nielen v odľahlých kmeňoch, ale aj v súčasnej modernej kultúre, nie však v tak veľkej miere. Kmeňové kultúry to nevyužívali len ako symbol krásy a rituál dospievania, no aj vo význame náboženstva. Verili tomu, že týmto spôsobom zaženú čary a rôzne formy zla.
Natiahnutie pery v kmene Mursi
Je to jedna z najtarších praktík, ktorá sa datuje až do roku 8700 pred naším letopočtom. Využívali ju mnohé časti sveta od Afriky, Južnej Ameriky až po Európu, no sú to práve ľudia z kmeňa Mursi v Etiópii, ktorí takéto niečo praktizujú aj dnes. Dievčatá kmeňa majú vo veku 13 rokov prepichnutú peru, cez ktorú nosia malú paličku. Následne strávia najbližších šesť mesiacov alebo aj celý rok pridávaním hlinených platní do tejto spočiatku malej diery. Platňa sa stále zväčšuje a stáva sa čoraz ťažšou až peru celkom natiahne.
Zátky v nose
Pôvodným cieľom žien kmeňa Apatani v Indii bolo znížiť svoju príťažlivosť. Tieto zátky si vytvorili ako formu ochrany veriac tomu, že ak po nich muži iných kmeňov nebudú túžiť, vyhnú sa tak únosu alebo sexuálnemu znásilneniu.
Zväzovanie chodidiel
Malé dievčatá v Číne mali takmer celých tisíc rokov tesne zväzované nohy v nádeji, že ich chodidlá neporastú. Spôsobilo to však zahnutie prstov a akési zmenšenie, čo vytvorilo len ilúziu atraktívnych a malých chodidiel. V skutočnosti ich len deformovali. Túžbou bolo dosiahnuť dĺžku najviac 7 centimetrov, čo predstavovalo symbol krásy a menšie chodidlá reflektovali vyšší sociálny status a bohatstvo. Toto zväzovanie bolo zakázané až v 20. storočí a doteraz žije v Číne množstvo starších žien, ktoré trpia bolesťami kvôli starej tradícii.
Viktoriánske korzety a úzke šnurovanie
Najznámejším spôsobom určitej modifikácie stavby tela bol kedysi práve korzet. Viktoriánska éra je toho pravým príkladom. Je to zároveň podobný spôsob ako predchádzajúce sťahovanie chodidiel až na to, že ide o väčšiu časť tela. Ženy si veľmi pevne a úzko sťahovali svoj pás, aby vytvorili postavu presýpacích hodín. Dokázalo to zmeniť stavbu hrudného koša a zároveň obmedziť prúd vzduchu, čo mnohokrát vytváralo riziko presunutia pečene či srdca a takisto poškodenie pľúc. V modernej spoločnosti korzety a úzke šnurovania stále existujú, no už nie sú používané tak často ako kedysi.
Zarovnávanie pŕs v Kamerune
img: gettyimages.com / Veronique De Viguerie
Táto technika sa využíva na zastavenie rastu ženských pŕs. Ženy v Kamerune dávajú na hrude svojich dcér horúce materiály v podobe lopatiek, aby tak znížili množstvo tuku a prsia vyrovnali. Okolo veku ôsmich alebo deviatich rokov sú dievčatá natesno stiahnuté s plochými hruďami. Ženy sú neskôr týmto spôsobom pre mužov neatraktívne a tak sa môžu zamerať viac na školu. Bohužiaľ pri zarovnaní pŕs to nezostáva, táto technika dokáže spôsobiť mnohé poškodenia a dokonca zdravotné problémy ako cysty, rakovinu prsníka či neskoršie problémy s kojením.
Predlžovanie lebky
Proces predlžovania sa dá vystopovať až do doby pred 45 000 rokmi, kedy bol praktizovaný niekoľkými starovekými kultúrami. Takéto lebky boli vykopané v územiach Iraku, Egypta, Peru a dokazujú, že modifikácie začali už v detstve, keď sa lebka ešte stále formuje. Buď ju obalili plátnom alebo niekedy použili aj dosky, aby podporili smer rastu do požadovaného tvaru. Predpokladá sa, že to bolo znakom vyššieho sociálneho statusu a tento tvar bol priamo prepojený s ich predstavou o bohoch. Nálezy dokonca viedli k mnohých teóriám o tom, že v staroveku bol nadviazaný kontakt s mimozemskou civilizáciou.