Za posledné dve desaťročia sme stratili rozľahlé plochy divokej prírody. Môže za to samotné ľudstvo.
Vedci, ktorí prišli s daným výskumom a šokujúcimi číslami tvrdia, že postupná strata tohto života je veľkým problémom nielen pre prídodu, ale aj pre ľudstvo. „Ak to bude pokračovať aj naďalej, za menej ako storočie už z týchto oblastí nezostane nič.“
Už od roku 1993 sa z týchto miest doslova vyháňa život. Ťažbou či rôznymi inými prácami sa postupne ničí príroda, na ktorej závisia aj mnohé zvieratá.
V úpadku divočiny boli najviac zasiahnuté oblasti Amazónie v Južnej Amerike a stred Afriky. Pritom sú definované ako takmer nedotknuté územia. Oblasť Amazonského pralesa prišla už o 3,1 milióna kilometrov štvorcových, čo je takmer tretina jej územia. Vedci sa obávajú, že tento trend bude aj naďalej pokračovať. Faktom je, že skutočne pokračuje a dokonca naberá na rýchlosti. Tieto oblasti ničíme ešte skôr ako im stíhame dať nálepku chránené územie.
Mapa zobrazuje zostávajúce oblasti divočiny zelenou, stratu za dve desaťročia červenou a chránené územia tmavosivou.
img: sciencealert.com
„Taká veľká strata len za dve desaťročia je ohromná a zároveň smutná,“ hovorí člen tímu James Watson z Univerzity Queensland v Austrálii, ktorý pôsobí aj v organizácii na ochranu divočiny. „Túto súčasť Zeme už neobnovíte, akonáhle je preč, zmiznú s ňou aj všetky ekologické procesy, ktoré sú dôležité pre ekosystémy. Jedinou možnosťou je ochraňovať to, čo zostalo.“
Väčšina zostávajúcej divočiny sa nachádza na severe Ameriky, Ázie, Afriky a v Austrálii. Podľa nich je dôležité tieto miesta rozdeliť na menšie oblasti a vyvinúť maximálne úsilie na ich ochranu.
„Našou povinnosťou je konať, ak to neurobíme bude to katastrofou pre klimatické zmeny, celkovú ochranu prírody a aj pre mnohé ľudské komunity,“ dodáva Watson. Dúfajme, že súčasný trend sa spomalí a že naša planéta bude aj naďalej zelená.
