Vstávate ráno pomocou budíka alebo ho už vôbec nepotrebujete? Vstávanie je pre mnohých najnepríjemnejšou udalosťou dňa. V minulosti existovalo mnoho účinných spôsobov, ako sa prebúdzať. No ak si myslíte, že sa ľudia budili iba na kikiríkanie kohútov, mýlite sa. Tak akým spôsobom sa vlastne prebúdzali?
Všetci poznáme budíky klasické a digitálne, tiež budíky v mobilných telefónoch či rôzne ranné hlavolamy, ktoré nám nedajú pokoj, kým ich nevyriešime. To všetko nám pomáha pri našom každodennom rannom rituáli vstávania. Ako ľudia začínali svoje ráno pred rokom 1787, kedy bol vynájdený prvý budík?
Foto: via clockhistory.com
Bábkové predstavenie YI ZANG
Čínsky mních, matematik i astronóm zostrojil prvé mechanické hodiny už v roku 725. Tie vykonávali gongy počas celého dňa v rôznom čase. Toto špeciálne komplikované zariadenie – v origináli “Water-Driven Spherical Bird’s-Eye-View Map of the Heaven” – by však na súčasnom nočnom stolíku nemalo využitie. Stroj sa skladal z veľkého vodného kolesa, taktiež z prepracovaných bábik a zvonkohry. Budík bol prevádzkovaný kvapkajúcou vodou, ktorá poháňala koleso otáčané každých 24 hodín.
Foto: via pinterest.com
Kresadlový budík
Ľudia, ktorí potrebovali vstávať ráno v 18. storočí, sa mohli spoľahnúť na kresadlový budík. Ako to celé prebiehalo? Hodiny udierali každú celú hodinu. Keď hodiny vo vnútri prístroja odbili určitú hodinu, začal znieť zvonček, ktorý aktivoval mechanizmus narazením kresacieho kamienka. Iskra zapálila sviečku, ktorá sa automaticky zdvihla do zvislej polohy. Bol to naozaj pozoruhodný sled udalostí a ak sa to všetko podarilo bez komplikácií či malého požiaru, mohol to byť skutočne krásny spôsob ako začať deň.
Foto: The British Museum
Hutchinsov naozaj skorý budík
V roku 1787 americký vynálezca Levi Hutchins vytvoril prvý známy súkromný budík. Jediným problémom bolo však to, že sa rozozvučal iba o 4. ráno. Levimu to však neprekážalo. Bol rád, že môže byť hore ešte pred východom slnka.
Ľudské budíky
Foto: Chronicle Live UK
V Británii a Írsku v sedemdesiatych rokoch devätnásteho storočia pracovali tzv. ľudské budíky. Osoby, ktoré túto funkciu vykonávali, klopali na dvere svojich zákazníkov, až kým sa ozajstne nezobudili. Takéto služby boli v tomto období cenovo výhodnejšie ako nákup drahých budíkov. „Klopači“ takto zvolávali robotníkov do práce, používali pri tom mäkké kladivká či dlhé tyče s gombíkmi na konci. Ak robotníci bývali na vrchnom poschodí, hádzali im do okien suchý hrach.
Foto: via ragged-school-museum-trust.com
Záhadou však zostáva to, kto ešte predtým ráno budil klopačov.
zdroj: all-that-is-interesting
