Množstvo spánku, koľko potrebujeme, aby sme sa cítili fit, sa môže líšiť. Pričom niektoré štúdie hovoria, že sedemhodinový spánok je lepší ako osemhodinový, iné zas vravia, že spať by sme mali v rozmedzí 6 až 8 hodín a podobne. Odpoveď na otázku, koľko hodín by sme mali spať, nie je vôbec jednoduchá, píše portál theconversation.com.
Univerzálne odporúčanie, koľko by sme mali spať, neexistuje
V skutočnosti neexistuje jedna „univerzálna“ dĺžka času spánku, ktorá by bola ideálnou pre všetkých. Inými slovami, potreba spánku sa môže medzi jednotlivcami značne líšiť.
Spánok je regulovaný cirkadiánnymi a homeostatickými procesmi, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a určujú načasovanie a trvanie spánku. Zatiaľ či cirkadiánné procesy sledujú zmenu sklonu k spánku počas 24 hodín, čiže náš „vnútorný čas“, tak homeostatické procesy predstavujú procesy, ktoré akumulujú spánkový tlak počas bdelosti a rozptýlenie spánkového tlaku počas spánku.
Tieto procesy sú ovplyvnené viacerými vnútorným faktormi, ako sú napríklad gény. Samozrejme, ovplyvňujú ich aj vonkajšie faktory, ktorými môže byť napríklad predchádzajúci čas spánku, choroba, ako sme fyzicky zničení a podobne. Jednotlivé dĺžky času, ktoré strávime spánkom, možno do značnej miery vysvetliť týmito faktormi.
Napríklad gény sú dôležité pri určovaní toho, či sme „nočné sovy“, ktoré bdejú dlho do noci, alebo sme „ranné vtáčatá“, ktoré uprednostňujú skoré vstávanie. Gény môžu tiež prispieť k tomu, či spíme radšej kratšie časy alebo dlhšie. A hoci vnútorné gény tvoria základ pre načasovanie a trvanie spánku, tak potrebu spať ovplyvňujú aj mnohé vonkajšie faktory. Asi taký najzreteľnejším faktorom je trvanie predošlých spánkov. Napríklad pravidelné ponocovanie zvyšuje spánkový deficit. Inými slovami, po strate časti spánku sa naša potreba spánku zvyšuje.
Dĺžku a potrebu spánku môže ovplyvniť i naše zdravie, cvičenie, ťažká práca a dokonca aj duševná záťaž, akú prežívame. Čas, ktorý je potrebný na zotavenie, sa preto môže líšiť od prípadu k prípadu. Potreba spánku sa tiež mení s vekom, pričom starší ľudia vo všeobecnosti spia menej ako mladší jedinci. Predpokladá sa, že zmeny súvisiace s vekom spojené s trvaním spánku sú spôsobené zmenami v interakcii medzi cirkadiánnymi a homeostatickými procesmi.
Preto je veľmi náročné a vo svojej podstate aj prakticky nemožné, urobiť jedno všeobecné konkrétne odporúčanie pre celú populáciu ľudí, koľko hodín by sme mali spať. Väčšina výskumníkov spánku sa ale vo všeobecnosti zhoduje na tom, že sedem až deväť spánku je to, čo väčšina dospelých potrebuje, aby fungovali čo najefektívnejšie.
Je 8 hodín kompromis? Áno, ale aj nie…
Spánok obmedzený na sedem hodín alebo menej má ale za následok zhoršenie reakčného času, rozhodovania, koncentrácie, pamäte a nálady, ako aj zvýšenú ospalosť, únavu atď.. Na druhej strane, ale aj neprimerane dlhý spánok môže mať negatívne dopady na činnosť človeka. Určite ste sa už stretli napríklad s tým, že ste spali extrémne dlho, no aj napriek tomu ste sa zobudili unavení. No automaticky to neznamená, že späť z času na čas viac ako je osem alebo deväť hodín, je zlé.
„Na základe týchto zistení by sa zdalo, že pre väčšinu dospelej populácie je sedem až deväť hodín spánku „to správne množstvo“. To ale automaticky neznamená, že viac ako deväť hodín spánku nie je dobré. Predĺženie trvania spánku môže skôr pomôcť „chrániť“ funkciu bdenia počas nasledujúcich období straty spánku. Aj keď nemusíme neustále spať desať hodín, viac spánku má niekoľko jasných výhod.“
Koľko hodín by sme mali teda spať?
Potreba budíka na zobudenie naznačuje, že možno nespĺňate svoju potrebu spánku. To, ako sa cítime, nie vždy ale odráža to, ako zle môžeme fungovať, čo môže viesť ku klamným predstavám o tom, koľko spánku skutočne potrebujeme. Potreba budíka na zobudenie a túžba pospať si cez víkendy/sviatky naznačuje, že potreba spánku nie je naplnená.
Potreba spánku sa môže výrazne líšiť od človeka k človeku a môže závisieť od viacerých rôznych faktorov, čo sťažuje vypracovanie optimálnej potreby spánku. Preto ideálnym spôsobom je chodiť pravidelne spať a robiť si zápisky, ako sme sa vyspali a ako sa cítime pri rôznych dĺžkach spánku. Následne spätnou analýzou poznámok zistíte, koľko hodín spánku je pre vás ideálnych.