Rozchod, rozvod, strata blízkeho či iné emocionálne náročné obdobie žiaľ už prežila väčšina z nás. Stav, keď sa cítime doslova nanič sa odráža nielen na našom psychickom zdraví, ale môže nám uškodiť i fyzicky. Hovorovo povedané zlomené srdce môže značiť pre náš organizmus obrovskú stresovú záťaž, ktorá je o to väčšia, ak je strata náhla a neboli sme na ňu vôbec pripravení.
Doposiaľ realizované štúdie dokazujú, že náš mozog registruje emocionálnu bolesť zlomeného srdca rovnakým spôsobom ako fyzickú bolesť. Naše telo produkuje každý deň veľké množstvo hormónov a sú to práve dopamín a oxytocín, ktoré spôsobujú to, že sa cítime dobre a keď sme zaľúbení, ich hladiny sú v tele vyššie. Naopak, keď prežívame stavy zlomeného srdca, hladiny týchto hormónov klesajú a prichádza k rastu hladiny stresového hormónu kortizolu. Jeho zvýšená úroveň spôsobuje stavy úzkosti, nevoľnosti a ďalšie fyzické prejavy akými sú napríklad akné či nárast hmotnosti, píše health.qld.gov.au.
Zlomené srdce z pohľadu medicíny
Medicína pozná jeden termín, ktorý je najbližšie k stavu, ktorý prežívame ako zlomené srdce. Takotsubo kardiomyopatia je syndróm, ktorý môže byť spôsobený zlomeným srdcom, konkrétne stresom z emocionálnej situácie. Náhly emocionálny stres a to pozitívny i negatívny majú za následok možnú paralýzu ľavej srdcovej komory. Príznaky takéhoto stresu sú podobné ako príznaky prítomné pri srdcovom infarkte vrátane silných bolestí hrudníka, nevoľnosti, zvracania, bolesti ramena, dýchavičnosti, závratov či straty vedomia.
V niektorých prípadoch môže mať zlomené srdce za následok dokonca smrť
Ochorenie s názvom fibrilácia predsiení má v posledných rokoch v Európe stúpajúcu tendenciu. Ide o ochorenie, ktoré sa prejavuje nepravidelnou a často abnormálne rýchlou srdcovou frekvenciu. Pacienti s týmto ochorením majú až päťnásobne vyššie riziko mŕtvice a až dvojnásobne zvýšené riziko smrti. Predpokladá sa, že do roku 2030 bude v Európe odhadom 14 – 17 miliónov pacientov s touto diagnózou. Príčiny ochorenia nie sú presne určené a môže trvať roky, kým sa náhla arytmia vyvinie do jej permanentnej formy, no existujú možné spúšťače, akými sú napríklad alkohol, únava, choroba, kofeín a práve emocionálny stres, ktoré ju môžu mať na svedomí.
V online časopise Open Heart bol publikovaný článok dánskeho výskumného tímu z Aarhuskej univerzity a informoval o zisteniach, že smrť partnera je spojená so zvýšeným rizikom vzniku fibrilácie predsiení až rok po jeho úmrtí.
Premetom štúdie boli zdravotné záznamy 88 612 ľudí z Dánska, z ktorých približne 17 474 prišlo o partnera a ktorým bola prvýkrát diagnostikovaná fibrilácia predsiení v rokoch 1995 až 2014. Kontrolnú skupinu tvorilo 886 120 ľudí, z ktorých približne 168 983 prišlo o partnera, no netrpeli touto diagnózou.
Výskumný tím dospel k záveru, že tí, ktorí prišli o partnera, mali zvýšené riziko, že túto diagnózu dostanú do 30 dní od jeho straty, čo predstavovalo o 41 % vyššie riziko vzniku, ako bol priemer. Najvyššie bolo riziko v ôsmy až štrnásty deň po strate, kedy bolo až o 90 % vyššie ako priemer. K poklesu rizika vzniku choroby došlo po jednom roku od straty, kedy začalo dosahovať úroveň bežnej populácie. Najviac boli ohrození ľudia mladší ako 60 rokov a tí, ktorí utrpeli náhlu a neočakávanú stratu. Naopak tí, ktorí boli so stratou ako tak zmierení, nakoľko mohlo ísť o chorobu partnera a podobne, nemali vôbec zvýšené riziko vzniku fibrilácie predsiení, informuje iflscience.com.
