Morová epidémia zasiahla Európu a obzvlášť Londýn plnou silou, ktorý prišiel zhruba o 15 % svojej populácie. V samotnom Londýne bolo v 17. storočí zaznamenaných 68 596 úmrtí, no odhaduje sa, že ich skutočný počet bol pravdepodobne viac ako 100 000. Najviac obetí bolo zaznamenaných počas horúcich letných mesiacov, kedy počet mŕtvych dosiahol vrchol v septembri, keď za týždeň zomrelo až 7 165 Londýnčanov.
Chorobu moru priniesli do Londýna blchy parazitujúce na potkanoch, ktoré lákali mestské ulice preplnené zvyškami odpadkov a to najmä v najchudobnejších častiach mesta. Tí najmajetnejší ako boli lekári, právnici či obchodníci Londýn urýchlene opustili a celkový chod mesta bol poznačený. Ekonomika mesta bola ohrozená, nekonali sa žiadne veľtrhy ani obchody s mestom a mnoho ľudí prišlo o prácu. V meste však ostali primátor a členovia mestskej rady, aby sa presadzovaním kráľových príkazov pokúsili zastaviť šírenie choroby. V meste boli nútení ostať aj tí najchudobnejší spolu s tými, ktorí na mor ochoreli. Strážcovia mesta infikované domy uzamkli a kontrolovali a pátrači zas mŕtve telá v noci odnášali do spoločných hrobov, informuje stránka nationalarchives.gov.uk.
Tí, ktorí lekára s maskou uzreli, vedeli, že je s nimi zle!
O choroboplodných zárodkoch sa ľudia a najmä lekári dozvedali postupne a princípu šírenia chorôb prichádzali na kĺb až postupne. V roku 1619 Charles de Lorme navrhol špeciálnu uniformu pre lekárov, ktorí liečili pacientov s morom. Tento ochranný oblek pozostával z dlhého kabátu, rukavíc, čižiem a klobúka so širokým okrajom. Súčasťou výbavy každého morového lekára bola aj dlhá drevená palica a slúžila na to, aby sa chorých pacientov nemusel dotýkať rukami. Najvýraznejším prvkom ochrannej uniformy však bola maska na tvár pripomínajúca vtáčiu hlavu. Dominantným prvkom masky bol zobák dlhý viac ako 15 centimetrov. Jej súčasťou boli aj priezory na oči zakryté sklom a dva nosné otvory.
V tejto dobe lekári ešte netušili, že choroboplodné zárodky existujú, no predpokladali, že mor sa šíri zlým vzduchom. Akýkoľvek nepríjemne zapáchajúci vzduch bol podozrivý a z tohto dôvodu lekári plnili zobák masky rôznymi bylinkami ako bola mäta, levanduľa či ruža. Niekedy zvykli do masky vkladať spálené bylinky či kvety, aby ju naplnili dymom. Tým chceli docieliť to, že odstránia zápach, ktorým by sa mohol lekár nakaziť. Tento spôsob však žiaľ nefungoval. Baktérie, ktoré mor spôsobujú, sa skutočne mohli vzduchom šíriť, no bylinky nie sú schopné šíreniu nákazy zabrániť a mnoho lekárov dýchaním cez nosné dierky v maskách aj ochorelo. Čo však na tomto ochrannom obleku celkom účinné bolo, boli časti odevov ako kabát, rukavice či čižmy. Tie efektívne zabránili uhryznutiu blchami či hlodavcami prenášajúcimi mor, informuje wonderopolis.org.
