Ľudské telo je takmer dokonalý stroj. Ako sa vyvíjame, tak naberáme na sile a keď sa zraníme, tak sa dokážeme vo veľkej miere regenerovať. Zlomená kosť či iné drobné zranenia nám nerobia väčšie problémy. Dokonca dokážeme prežiť aj bez niektorých orgánov. No s pribúdajúcimi rokmi, keď sa prehupneme do druhej polovice nášho života, nám ubúdajú nielen sily, ale strácame aj kognitívne schopnosti. Ide o prirodzený proces, no otázkou zostáva, či to, ako rýchlo strácame tieto schopnosti, sa dá ovplyvniť. Dobrou správou je, že áno.
Dnes vieme, že šport je najlepší nástroj, aby sme boli fit a zmiernili sme zdravotné problémy, ktoré v ruka v ruke idú s pribúdajúcimi rokmi. Už len pár tisíc krokov denne, nám môže vo veľkej mierne pomôcť, aby sme prežili kvalitnejší život v starobe.
Koľko potrebujeme cvičiť, aby sme mali lepšie kognitívne schopnosti?
Vedci z University College London sa tentokrát pozreli na to, koľko pohybu potrebujeme, aby sme si udržali v čo najlepšie kondícii naše kognitívne schopnosti. Výskumníci za týmto účelom robili prieskum medzi viac ako 1 400 ľuďmi vo veku 69 rokov, ktorí absolvovali kognitívne testy vrátane Addenbrooke’s Cognitive Examination, ktorý hodnotí celkový kognitívny stav a používa sa na skríning ľudí na kognitívne poruchy. No predtým, ako sa vrhli do týchto testov, tak museli vyplniť dotazníky o svojej minulej pohybovej aktivite vo voľnom čase. Možné aktivity zahŕňali jogging, tanec, záhradkárčenie turistiku a celý rad ďalších športov.
Následne výskumníci zobrali do rúk výsledky testov a dotazníky. Vedci zistili, že najväčší kognitívny efekt mali ľudia, ktorí uviedli, že boli fyzicky aktívni aspoň jeden až štyrikrát za mesiac v piatich samostatných prieskumoch vo veku 36, 43, 53, 60-64 a 69 rokov.
„Naša štúdia naznačuje, že zapojenie sa do akejkoľvek fyzickej aktivity vo voľnom čase v ktoromkoľvek bode dospelého života má pozitívny vplyv na kogníciu. Zdá sa, že je to tak aj pri nízkej úrovni aktivity, raz až štyrikrát za mesiac. Navyše sa zdá, že ľudia, ktorí nikdy predtým neboli aktívni a potom začali byť aktívni vo veku 60 rokov, majú lepšie kognitívne funkcie ako tí, ktorí nikdy nešportovali.“, vysvetľuje Sarah-Naomi Jamesová.
Vedkyňa ďalej vysvetľuje, že najlepšie výsledky dosiahli ľudia, ktorí cvičili pravidelne celý život. Uviedla, že účinky cvičenia sa vo svojej podstate akumulujú.
„Najväčší kognitívny efekt bol pozorovaný u tých, ktorí zostali fyzicky aktívni počas celého života. Účinok je kumulatívny, takže čím dlhšie je jednotlivec aktívny, tým je pravdepodobnejšie, že bude mať v neskoršom veku vyššiu kognitívnu funkciu.“, doplnila.
Zaujímavosťou výskumu bolo i to, že ľudia, ktorí vykazovali viac pohybovej aktivity, mali zväčša aj vyššie dosiahnuté vzdelanie. Jedným z ďalších faktorov bolo aj socio-ekonomické zázemie, ktoré vplývalo na celkové kognitívne schopnosti v neskoršom veku. Výskumníci ale doplnili, že presný mechanizmus, ktorý spája tieto premenné, nie je stále úplne prebádaný.
„Ľudia, ktorí sa viac venovali fyzickej aktivite, mali tiež väčšiu pravdepodobnosť, že dosiahli A-levels (pozn. redakcie: lepšie hodnotenie v testoch) a išli na univerzitu, mali rodičov z privilegovanejšieho prostredia a dosiahli lepšie výsledky,..“
Dobrou správou, ktorá plynie z výskumu ale je, že ak sa zapojíme do pohybovej aktivity v ktoromkoľvek veku, tak to pocítime na našich kognitívnych schopnostiach.
