Určite sa vám to už stalo, ponocovali ste. Možno ste sa dlho učili alebo pracovali až do ďalšieho rána, alebo ste boli na párty, ktorá sa pretiahla. No rozmýšľali ste niekedy nad tým, čo sa deje s vašim mozgom, keď ponocujete?
Dnes vieme, že mozog je orgánom, bez ktorého nemôžeme existovať. Kvalitu fungovania mozgu vieme ovplyvniť napríklad športom ale aj kvalitným spánkom. Nedávna štúdia ukázala, že cvičenie najmenej jedenkrát do mesiaca nám môže dopomôcť k lepším kognitívnym funkciám v starobe. No rovnako si svojou aktivitou vieme aj uškodiť. Napríklad v dôsledku pitia alkoholu si ho vieme poškodiť.
Najnovšie sa vedci pozreli na to, čo robí s našim mozgom ponocovanie. Za týmto účelom vytvorili algoritmus strojového učenia, ktorý odhadoval vek mozgu ľudí, ktorí trpeli nedostatkom spánku. Pomocou magnetickej rezonancie porovnali u tých istých ľudí ako vyzerá mozog keď ponocovali a keď normálne spali.
Vedci výsledky výskumu publikovali len niekoľko dní dozadu v časopise Journal of Neuroscience. Na tému upozornil portál livescience.com.
Mozog vyzerá oveľa staršie
Nie je tajomstvom, že kvalitný spánok je pre ľudí zásadný na udržanie bežných fyzických a psychologických funkcií. No čo sa stane, ak ho nemáte dostatok? Tak to je otázka, na ktorú výskumníci hľadali odpoveď.
Vedci celkovo analyzovali 134 účastníkov výskumu, ktorí boli rozdelení do štyroch skupín, ktorými boli – úplná spánková deprivácia (bez spánku jednu noc), čiastočná spánková deprivácia (tri hodiny v posteli jednu noc), chronická spánková deprivácia (päť hodín v posteli každú noc počas piatich nocí) a kontrolná skupina (osem hodín v posteli každú noc).
Výskumníci každej osobe, ktorá bola zapojená do experimentu, robili deň čo deň magnetickú rezonanciu, aby boli schopní porovnať, ako sa mení mozog.
„Spánok je pre ľudí zásadný na udržanie bežných fyzických a psychologických funkcií.“
Následne pomocou chytrého AI algoritmu porovnali výsledky. Vedci zistili, že v prípade skupiny ľudí, ktorá nespala vôbec, mozog v priemere vyzeral, že bol o jeden až dva roky starší. Dobrou správou ale je, že tieto rozdiely neskôr zmizli po noci zotavovacieho spánku.
„Je zaujímavé, že po jednej noci zotavovacieho spánku sa vek mozgu nelíšil od základnej línie.“, hovoria vedci.
No treba uviesť, že výskumníci neskúmali dlhodobý účinok absencie spánku na mozog, ale len krátkodobý. V prípade ľudí s čiastočnou a chronickou spánkovou depriváciou, rozdiely boli zanedbateľné v porovnaní s kontrolnou skupinou.
„Naopak, vek mozgu sa významne nezmenil ani akútnou (3 hodiny v posteli počas 1 noci) alebo chronickým čiastočným obmedzením spánku (5 hodín v posteli 5 hodín na 5 kontinuálnych nocí).“, hovoria výskumníci.
Prekvapili vás výsledky štúdie? Dajte nám vedieť nižšie v komentároch alebo na sociálnych sieťach.