Pred 66 miliónmi rokov dopadol na Zem asteroid, ktorý vyhubil dinosaurov. Znamenal koniec dominancie týchto monumentálnych zvierat, no zároveň otvoril cestu k vzniku nového života. Prví predkovia, ktorí odštartovali evolúciu človeka, sa objavili približne pred 6 až 7 miliónmi rokov. Moderní ľudia, ktorými sú Homo sapiens, sa ale vyskytli len pomerne nedávno a to približne 200-tisíc rokov dozadu.
Ľudstvo ešte nečelilo tak obrovskej kríze, proti akej stále dinosaury. Astronómovia dnes dobre vedia, že nie je otázka, či budeme aj my čeliť podobnej výzve, ale skôr kedy. Dobrou správou ale je, že asteroid, ktorý by mohol znamenať koniec civilizácie, ako ju poznáme, by sme identifikovali v dostatočnom časovom predstihu, aby sme mali dostatok času na to, aby sme potenciálnu hrozbu odvrátili.
No dnes existuje viacero technológií, ktoré pre nás predstavujú akútnejšie riziko, píše portál theconversation.com s odvolaním sa na vedcov z University of Oxford. Ľudská činnosť neustále formuje budúcnosť našej planéty. A aj keď máme ďaleko od kontroly nad prírodnými katastrofami, vyvíjame technológie, ktoré môžu pomôcť zmierniť ich alebo aspoň ich riešiť. No tieto nové technológie môžu byť potenciálne aj zneužité, ak by sa dostali do nesprávnych rúk.
Jadrové zbrane
Silu jadrových zbraní sme doposiaľ pocítili na vlastnej koži len 2-krát v histórii a to počas 2. svetovej vojny. Boli zhodené na Hirošimu a Nagasaki. V tom čase išlo o zbraň, ktorú vlastnili len Američania a to v obmedzenom množstve, no dnes je situácia úplne iná. Podľa odhadov svetové veľmoci ako sú Amerika, Rusko, Francúzsko, Spojené Kráľovstvo, Pakistan či Severná Kórea, disponujú arzenálom okolo 12,7-tisíc a viac jadrových bômb.
„Kubánska raketová kríza bola veľmi blízko k tomu, aby sa zmenila na jadrovú.“
Čo je však horšie, kubánska raketová kríza bola len najznámejším prípadom. História sovietsko-amerického jadrového odstrašovania je plná úzkych hovorov a nebezpečných chýb. Nehovor viac o tom, že v súčasnosti je hrozba jadrového konfliktu oveľa reálnejšia, ako tomu bolo v posledných desaťročiach. Je to spôsobené inváziou ruských vojsk na Ukrajine a pomoci západných krajín, aby sa Kyjev dokázala brániť pred okupantami. Dnes vieme, že aj lokálny konflikt, v ktorom by boli použité jadrové zbrane, by mohol vyvolať celosvetovú krízu.
Málokto si uvedomuje, že hoci by jadrová vojna znamenala smrť pre stámilióny ľudí prakticky okamžite alebo krátko po dopade bômb, tak čo by nasledovalo, by bolo ešte katastrofickejšie. Skutočným problémom pre ľudstvo ako také by bola nukleárna zima. Pre tých, ktorí nevedia, tak pojem nukleárna zima označuje situáciu, kedy sa sadze a popol vynesenú do stratosféry, čo spôsobí nedostatok slnečného svetla, ktorého výsledkom bude okrem iného aj niekoľkoročné ochladzovanie planéty. Moderné klimatické simulácie ukazujú, že by to mohlo prakticky zastaviť poľnohospodárstvo vo veľkej časti sveta na dlhé roky. Ak dôjde k tomuto scenáru, miliardy ľudí by hladovali a zostali by len roztrúsení preživší, ktorých by mohli podľahnúť iným hrozbám, ako sú napríklad choroby.
Bioinžinierstvo pandémie
Znie to možno neuveriteľne, ale prírodné pandémie zabili viac ľudí ako vojny. Je však nepravdepodobné, že by prírodné pandémie predstavovali existenčné hrozby pre ľudskú rasu ako celok. Dôvodom je, že zvyčajne sú niektorí jedinci odolní voči patogénu a potomkovia tých, ktorí prežili, by boli odolnejší. Rovnako treba povedať, že evolúcia tiež nepraje parazitom, ktorí ničia svojich hostiteľov, a preto sa napríklad syfilis zmenil z virulentného zabijaka na chronické ochorenie, keď sa šíril v Európe.
Žiaľ, teraz sme schopní choroby ešte zhoršiť. Jedným z najznámejších príkladov je zavedenie dodatočného génu do myších kiahní – myšacia verzia kiahní – spôsobilo, že sú oveľa smrteľnejšie a schopné infikovať očkovaných jedincov. A hoci je v súčasnosti riziko, že niekto úmyselne vypustí niečo zničujúce pomerne nízke, tak ako bude biotechnológia lepšia a lacnejšia, viac skupín bude schopných zhoršiť choroby.
Superinteligencia
Ďalším rizikom pre ľudstvo podľa vedcov môže byť superinteligencia. Pravdepodobne ste aj vy videli film Terminátor, kedy umelá inteligencia prebrala kontrolu nad ľudstvom. Môže sa niečo podobné odohrať v budúcnosti? Byť inteligentný je skutočnou výhodou pre ľudí a organizácie, takže vynakladáme veľké úsilie na nájdenie spôsobov, ako zlepšiť našu individuálnu a kolektívnu inteligenciu.
No problém je v tom, že inteligentné entity sú dobré v dosahovaní svojich cieľov, ale ak sú ciele zle nastavené, môžu využiť svoju silu na šikovné dosiahnutie katastrofálnych cieľov. Viacero expertov sa domnieva, že zlom by mohol nastať v bode, kedy nastane „explózia inteligencie“. Je to stav, kedy softvér nadobudne vedomie a schopnosti sa sám vylepšovať. Ak by k takémuto skoku došlo, bol by veľký rozdiel v potenciálnej sile medzi inteligentným systémom (alebo ľuďmi, ktorí mu hovoria, čo má robiť) a skutočne inteligentným softvérom. To má jasný potenciál katastrofy, ak sú ciele zle nastavené.
Nanotechnológie
Nanotechnológie môžeme opísať ako kontrolu nad hmotou na atómovej a molekulárnej úrovni. To samo o sebe nie je nebezpečné – namiesto toho by to bola veľmi dobrá správa pre väčšinu vedných odborov. Problém je v tom, že podobne ako v prípade biotechnológie, rastúca sila zvyšuje aj potenciál zneužitia, ktorému sa ťažko bráni. Najzrejmejším rizikom je, že atómovo presná výroba je ideálna na rýchlu a lacnú výrobu vecí, ako sú napríklad zbrane. Vo svete, kde by každá vláda mohla „vytlačiť“ veľké množstvo autonómnych alebo poloautonómnych zbraní (vrátane zariadení na výrobu ešte väčšieho množstva), by sa preteky v zbrojení mohli stať veľmi rýchlymi – a teda spoločnosť by sa stala nestabilnou, pretože prvý, kto zasadí úder skôr ako ten druhý, bude v obrovskej výhode a výhoda takéhoto kroku, sa môže zdať veľmi výhodná v roztrieštenom svete, v ktorom vládne chaos alebo strach.
Nanotechnológie by mohli vlastníkovi tejto technológie vo svojej podstate poskytnúť čokoľvek, čo si ich vlastník želá.
Neznáme technológie
Najznepokojujúcejšou možnosťou je, že tam vonku je niečo, čo je veľmi smrtiace, a my o tom nemáme ani potuchy.
Ticho na oblohe môže byť toho dôkazom. Je absencia mimozemšťanov spôsobená tým, že život alebo inteligencia je extrémne zriedkavá, alebo že inteligentný život má tendenciu byť vyhladený?
