Bielenie pokožky, známe tiež ako zosvetlenie je častou praxou, pri ktorej sa používajú chemické látky na zosvetlenie a dosiahnutie rovnomernej farby pokožky. Cieľom je zníženie koncentrácie melanínu v koži. Nedávne zistenia však naznačujú, že niektoré z týchto chemikálií môžu byť toxické, čo predstavuje vážne zdravotné riziká, píše wikipedia.org.
Jednou z látok, ktorá je často používaná na bielenie pokožky, sú zlúčeniny ortuti. Avšak výskumy preukázali, že tieto látky môžu spôsobovať neurologické problémy a poškodenie obličiek. Napriek týmto nebezpečenstvám sa v mnohých afrických krajinách, kde 25 až 80 % žien pravidelne používa produkty na bielenie pokožky, tieto látky stále často vyskytujú.
Podobná je situácia aj v Ázii, kde sa podľa štatistík približne 40 % žien pravidelne uchyľuje k používaniu bieliacich produktov. V krajine s najväčšou populáciou, v Indii, je dokonca viac ako polovica produktov starostlivosti o pleť určená na bielenie pokožky. V Pakistane, kde sú tieto produkty takisto obľúbené, bola zistená prítomnosť toxických hladín hydrochinónu a ortuti v mnohých bieliacich krémoch.
História bielenia pokožky siaha do 16. storočia
História snáh o zosvetlenie pokožky siaha minimálne do 16. storočia, kedy bola biela pokožka považovaná za symbol vyššieho sociálneho postavenia a krásy. V Európe je aktuálne používanie určitých bieliacich činidiel povolené, napríklad kyselina kojová a alfa-hydroxykyselina. Avšak iné látky, ako je hydrochinón a tretinoín, sú zakázané. Napriek tomu niektoré krajiny stále povoľujú používanie zlúčenín ortuti v kozmetických výrobkoch a je možné ich zakúpiť aj online.
Z histórie je neslávne známe kozmetické bielidlo pod názvom Benátska ceruse, ktorá sa stala predmetom záujmu v 16. storočí. Tento výrobok bol vysoko žiadaný a považovaný za najlepší dostupný v danej dobe. Jeho lákadlom bola údajne najvyššia kvalita bieleho olova až z Benátok, ktoré v tom čase slúžili ako hlavné mesto svetového obchodu.
Následky olova na ľudský organizmus mali vysoko nežiaduce účinky
V roku 1688 bol zaznamenaný recept na výrobu tohto kozmetického prípravku, ktorý obsahoval zmes vody, octu a olova. Používanie bieleho olova ako pigmentu v kozmetike však malo negatívny vplyv na ľudské telo, vysvetľuje Wikipedia.org.
Dlhodobé používanie Benátskej ceruse malo vážne dôsledky pre zdravie, vrátane vnútorného poškodenia orgánov a v niektorých prípadoch aj smrť. Olovo sa ukázalo byť toxické nielen pre telo, ale aj pre kosti, obličky a pečeň.
Okrem týchto vnútorných komplikácií mali používatelia Benátskej ceruse často aj povrchové problémy. Vypadávanie vlasov, najmä v prednej časti vlasovej línie, bolo jedným z vedľajších účinkov. Zlúčeniny olova tiež spôsobovali škvrnitosť a odlupovanie kože pri dlhodobom používaní. To viedlo ku vzniku škvŕn a jaziev, ktoré bolo možné zakryť iba nanášaním ďalších vrstiev Benátskej ceruse, čím sa vytvoril nezdravý cyklus, v ktorom sa ženy denne spoliehali na tento produkt z dôvodu svojej márnivosti.
