Pravdepodobne sa vám to už stalo, že ste sa niekomu pozreli do tváre a povedali ste si, že ide o staršieho alebo mladšieho pána či ženu. No keď ste zistili skutočný vek človeka, tak ste zostali prekvapení. Starší pán bol mladíkom, alebo starec vyzeral ako mladý muž v najlepších rokoch. Je ale možné, aby ľudia starli rôznym tempom? Krátka odpoveď znie, že áno.
Všetci starneme iným tempom
Tento fenomén vysvetľuje štúdia publikovaná ešte v roku 2015, ktorá sa venovala téme kvantifikácii biologického veku v prípade mladých ľudí. Výskumníci v publikovanej štúdii vysvetľujú, že starnutie populácie je globálnym problém, s ktorým narastá počet chorôb, ktoré súvisia so starnutím. A preto, aby sa zabránilo vzniku chorôb, tak je potrebné čo najviac predĺžiť život ľudí v produktívnom veku. Inými slovami, udržať ich čo najdlhšie fyzicky mladými. Existuje však skepsa, či je možné odhaliť procesy starnutia u mladých dospelých, ktorí ešte nemajú chronické ochorenia.
„Naše zistenia naznačujú, že procesy starnutia možno kvantifikovať u ľudí, ktorí sú ešte dostatočne mladí na prevenciu chorôb súvisiacich s vekom, čím sa otvárajú nové dvere pre terapie proti starnutiu.“, uvádzajú vedci v publikovanej správe.
Vedci hovoria, že výskumníci sa možno sústreďujú na nesprávnu fázu života ľudí s cieľom, ako im predlžiť život. Namiesto toho, aby sa pozerali na ľudí v neskorom veku, mali by sa sústreďovať na predĺženie života ľudí v produktívnom veku. Inými slovami, výskumníci by sa mali skôr snažiť spomaliť starnutie mladých jedincov. V dôsledku sústredenia sa ale na starých ľudí, vieme o starnutí mladých pomerne málo.
„Väčšina výskumov starnutia ľudí však skúma starších dospelých, z ktorých mnohí majú chronické ochorenia. V dôsledku toho sa o starnutí u mladých ľudí vie len málo.“
Vedci následne vymysleli dve metódy, pomocou ktorých môžu u mladých dospelých merať ich biologický vek, u ktorých sa ešte nevyvinuli choroby súvisiace spojené s vyšším vekom.
Vedci sledovali viacero takzvaných biomarkerov, prostredníctvom ktorých sledovali fyziologickú integritu kardiovaskulárnych, metabolických a imunitných systémov 954 respondentov, ich obličiek, pečene a pľúc, ich zdravie zubov a ich DNA. Následne pomocou opakovaných meraní v pravidelnom časovom intervale, keď mali účastníci experimentu 26, 32 a 38 rokov, kvantifikovali osobnú mieru tempa starnutia. Analýza dát ukázala, že ľudia majú rôznu mieru starnutia. Pričom časť ľudí „prestala“ starnúť počas štúdia, tak iní získavali každých 12 mesiacov takmer tri roky biologického veku. Rozsah biologického veku sa u respondentov v ich 38 roku života pohyboval medzi 28. až 61. rokom, čo bol extrém ako na jednej, tak i druhej strane.
„Už pred stredným vekom boli jedinci, ktorí rýchlejšie starli, menej fyzicky zdatní, vykazovali úpadok kognitívnych funkcií a starnutie mozgu, sami hlásili horšie zdravie a vyzerali staršie. Merané biologické starnutie u mladých dospelých sa môže použiť na identifikáciu príčin starnutia a vyhodnotenie omladzovacích terapií.“, vysvetľujú vedci.
Vedci veria, že ak by sa nám podarilo oddialiť starnutie, tak ekonomický benefit by prevýšil náklady. Ľudia by na jednej strane platili dlhšie dane a na druhej, by išlo menej verejných financií do zdravotníctva na liečenie chorôb, ktoré nastupujú s vyšším vekom.
