Podobnosť je často kľúčom k vytvoreniu vzťahu s inými ľuďmi. Toto tvrdenie potvrdzujú aj najnovší výskum vedca z Bostonskej univerzity, ktorý identifikoval jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý formuje príťažlivosť alebo odpor voči ostatným. Charles Chu uskutočnil sériu štúdií, v ktorých skúmal podmienky, ktoré ovplyvňujú naše pocity voči druhým ľuďom. Zistil, že kľúčovým faktorom je takzvané „self-essentialistické zmýšľanie“, kedy si ľudia predstavujú, že majú hlboké vnútro, jadro alebo podstatu, ktorá formuje ich osobnosť. Podľa Chuhových zistení, keď niekto verí, že jeho záujmy, sympatie a antipatie sú riadené touto podstatou, predpokladá, že aj ostatní majú podobnú podstatu. Ak nájde niekoho s jedným zhodným záujmom, predpokladá, že tento človek bude mať aj podobné svetonázory.
Spoločné rysy sú kľúčom ku vzniku vzťahu
Výsledky tejto štúdie boli publikované v časopise Journal of Personality and Social Psychology. Chu tvrdí, že táto vízia vnútorného jadra nám umožňuje predpokladať, že keď vidíme niekoho so spoločným rysom, musí mať rovnakú podstatu ako my sami. Avšak Chuho výskum naznačuje, že táto snaha nájsť nejasnú a nevydefinovateľnú podobnosť na základe jedného či dvoch spoločných záujmov môže byť založená na chybnom zmýšľaní a obmedzovať náš potenciál pri nadviazovaní vzťahov s inými ľuďmi.
Chu zorganizoval štyri štúdie, ktoré mali preskúmať, prečo sa k niektorým ľuďom cítime priťahovaní a iní nás naopak odpudzujú. V prvej štúdii účastníci sa dozvedeli o fiktívnej osobe menom Jamie, ktorá mala buď doplňujúce sa alebo protichodné názory voči nim. Potom, čo sa účastníci vyjadrili k svojim názorom na päť tém – interrupciu, trest smrti, vlastnenie zbraní, testovanie na zvieratách a asistovaná samovražda lekárom – Chu sa ich spýtal, ako vnímajú Jamieho, ktorý buď s nimi súhlasil alebo nesúhlasil s ich názorom na danú tému. Taktiež sa ich opýtal na pôvod ich identity, aby meral ich spojenie so self-essentialistickým zmýšľaním. Chu zistil, že čím viac účastník veril, že jeho pohľad na svet je formovaný vnútorným jadrom, tým viac sa cítil spojený s Jamie, ktorý mal zhodný názor na danú tému. Ak sa názory rozchádzali, tak sympatie klesali.
V druhej štúdii sa Chu zameral na to, či tento efekt pretrváva aj pri menej dôležitých témach. Namiesto toho, aby sa zaoberal otázkou, či ľudia súhlasia s Jamieho názorom na niečo tak kontroverzné ako je napríklad interrupcia, Chu sa opýtal účastníkov, aby odhadli počet modrých bodiek na papieri a potom ich kategorizoval do dvoch skupín. Prvou z nich boli nadhodnotené odhady a druhou podhodnotené. Aj v tomto prípade zistenia zostali rovnaké. Ak odhad s bol súlade s Jamieho odhadom, tak prejavovali k nemu väčšie sympatie. Ak bol odhad v nesúlade, tak sympatie klesali.
Chu uviedol: „Zistil som, že ľudia, ktorí veria vo svoju podstatu, majú tendenciu cítiť väčšiu atrakciu voči tým, ktorí sú podobní, bez ohľadu na to, či ide o významné alebo nevýznamné veci.“
K identickým výsledkom sa dostal aj pri ďalších experimentoch.
Pripravujeme sa o rozmanitosť, hovorí výskumník
Chu vysvetľuje, že jeho výskum má významné dôsledky nielen v obchodnom svete, ale aj v bežnom živote. Hovorí, že tí, ktorí majú túžbu nájsť priateľstvo či partnera, tak s veľkou pravdepodobnosťou budú preferovať niekoho s podobným názorom či rozmýšľaním. Avšak toto prílišné hľadanie podobnosti môže ľudí vylučovať a vytvárať medzi nimi bariéry na základe povrchných kritérií. Chu preto vyzýva k zastaveniu sa a zamysleniu pred súdnymi rozsudkami o niekom, kto sa nám na prvý pohľad zdá iný. Podľa neho by sme sa mali snažiť spoznať iných ľudí a získať o nich dojem bez toho, aby sme neustále porovnávali, kto je nám podobný a kto nie.